„Je niekoľko pochopiteľných politických dôvodov na odklad štrukturálnych reforiem, ale je len málo dobrých ekonomických. Náklady ich odkladania sú jednoducho príliš vysoké,“ uviedol na konferencii Brussels Economic Forum 2016 prezident ECB Mario Draghi.
Zamestnanosť a produktivita
Vo svojej prednáške zdôraznil, že monetárna politika nefunguje vo vákuu a je potrebné zosúladiť ju s fiškálnou a ďalšími politikami, ktoré sa často zameriavajú na iné ciele a snažia sa naplniť iné očakávania. Tým hlavne ovplyvňujú časový rámec, v ktorom ECB pôsobí a predlžuje ho. Aby sa stabilizácia európskej ekonomiky dostavila čo najrýchlejšie, je podľa M. Draghiho potrebné začleniť do hry všetkých hráčov.
„V skutočnosti by všetci politici mali mať silnú motiváciu, aby tak urobili, pretože čas rozhoduje. Príliš pomalý návrat výkonu (ekonomiky) na potenciál je ďaleko od neškodného. Práve naopak, má trvalé ekonomické následky, pretože v konečnom dôsledku môže viesť k narušeniu samého potenciálu,“ uviedol M. Draghi.
Konkrétne je podľa neho potrebné zamerať sa na rast ekonomického potenciálu. Európske krajiny by si mali dať za cieľ záujmu dve hlavné oblasti – zamestnanosť a produktivitu. V mnohých krajinách je nezamestnanosť stále na vysokej úrovni, zároveň je ale nutné zvýšiť aj mieru zamestnanosti, ktorá je v niektorých štátoch výrazne nižšia, ako je medzinárodnou normou.
Problémy trhu práce ešte znásobuje nepriaznivý demografický vývoj, ktorý začne ekonomiku negatívne ovplyvňovať už v nasledujúcej dekáde. „Aj s ešte vyššou očakávanou migráciou je nepravdepodobné, že plne vykompenzuje úbytok obyvateľov,“ dodáva M. Draghi.
Na druhú stranu je potrebné zamerať sa na vyšší rast produktivity. Takéto reformy sú však na presadenie ešte ťažšie, ako reformy trhov práce dominujúce v národných štátoch počas hospodárskej krízy. „Vzhľadom na slabé vyhliadky rastu v eurozóne však už riešenie produktivity nemôže byť odkladané,“ zdôraznil prezident ECB.
Ako ďalej dodal, pozornosť politikov by sa mala upriamiť na tri hlavné ciele, a to bariéry v obchode a jeho podpore, vytvorenie podmienok pre rýchlu expanziu firiem a nachádzanie zdrojov, do tretice zlepšovanie ľudského kapitálu.
Nedostatočná dôvera
V rámci konferencie sa diskusia dostala aj k dlhodobému horizontu fungovania eurozóny. „Monetárna únia bez dostatočnej úrovne konvergencie hospodárskych politík pravdepodobne dlhodobo nevydrží a pre Európske spoločenstvo môže byť v skutočnosti škodlivá,“ povedal ešte v roku 1989 Jaques Delros, otec myšlienky jednotnej európskej meny.
„Toto platí viac ako kedykoľvek predtým. Otázka je, ako znovu naštartovať konvergenciu s politickou vôľou a konkrétnou podporou,“ naznačil ďalšie smerovanie eurozóny Vladis Dombrovkis, viceprezident Európskej komisie zodpovedný za euro a sociálny dialóg.
Podľa Françoisa Villeroya de Galhaua, guvernéra francúzskej centrálnej banky a člena Rady guvernérov ECB, je eurozóna na dobrej ceste. Spokojný je hlavne so zavedením bankovej únie, avšak ako jeden z hlavných problémov pre budúci rast označil nedostatočnú dôveru medzi členskými štátmi.
„Máme problém s dôverou. Keď Francúzi hovoria o ekonomickej koordinácií, čo robia už desiatky rokov, Nemci majú často podozrenie, že ide len o nový trik, ako sa vyhnúť domácim reformám,“ uviedol F. Galhau. „Toto podozrenie možno nie je úplne neopodstatnené,“ dodal.
Nedostatočná hospodárska koordinácia podľa neho zároveň od roku 2010 viedla k strate niekoľkých percentuálnych bodov rastu hrubého domáceho produktu aj strate miliónov pracovných miest.
Čo s euroskepticizmom
Ďalšiemu rozvoju eurozóny v smere ku väčšej fiškálnej spolupráci bráni taktiež narastajúci euroskepticizmus. „V dlhodobom horizonte dokončovanie EMU (európskej menovej únie) bude vyžadovať nové nástroje a inštitúcie. Prvou otázkou však nie je jeden z revolučných nových krokov, ale ukazovanie, že to, na čom sme sa už dohodli, funguje,“ uviedol V. Dombrovkis.
Podobný názor zastáva aj F. Galhau. „Euroskepticizmus môže byť porazený jedine cez konkrétne ekonomické výsledky, nie iba novými internými mechanizmami,“ povedal. „Nemali by sme občanom prinášať len konkrétne ekonomické riešenia. Je našou povinnosťou vysvetľovať.“
