Teraz si spomedzi nich bude Cargo vyberať. „Vo všetkých prípadoch ide o renomované medzinárodné subjekty. Momentálne vyhodnocujeme nezáväzné ponuky a rozhodujeme o tom, s ktorými kandidátmi začneme reálne rokovania o vstupe,“ povedal pre TREND.sk hovorca Carga Martin Halanda.
Do stredy 18. decembra Cargo rozhodne, ktoré firmy postúpia do druhého kola. To sa začne 7. januára a skončí sa 21. marca 2014. V rámci druhého kola uchádzači budú mať možnosť oboznámiť so situáciou v spoločnostiach a ich podrobným biznisplánom, povedal M. Halanda.
V tejto fáze, ktorú Cargo nazýva dataroom, môžu firmy tiež dolaďovať súťažné podmienky. Tie Cargo zatiaľ zverejnilo len nezáväzne a orientačne. Definitívne pravidlá súťaže sa majú stanoviť počas trvania dataroomu, teda do 21. marca. Vtedy firmy podajú svoje záväzné cenové ponuky. Tie chce Cargo vyhodnotiť do 7. marca. V septembri chce vstup strategických investorov dovŕšiť.
Cargo ide privatizovať svoje dve dcérske firmy, ktoré založilo len na jeseň. Ide o akciovú spoločnosť Cargo Wagon, do ktorej prejdú vozne, a ZSSK Cargo Intermodal, ktorá preberie aktivity a majetok spojený s kontajnerovou dopravou.
Cieľom je oddlžiť materskú firmu ŽS Cargo a zabezpečiť viac zákaziek pre slovenské vlaky. Na druhej strane, Cargo sa pripraví o významnú časť majetku, ktorý jej v uplynulých rokoch prinášal príjmy.
Železničiari bez vozňov
Najväčšia pripravovaná transakcia je predaj železničných vozňov za 200 miliónov eur. Kupcom má byť novovytvorená dcérska firma Carga, ktorú ovládne investor. Ten má do firmy priniesť peniaze na vyplatenie vagónov materskej spoločnosti plus 40 miliónový vklad eur do základného imania. Ako protihodnotu získa v spoločnosti Cargo Wagon 66-percentný akciový podiel a manažérsku kontrolu.
Materská Železničná spoločnosť Cargo touto transakciou síce získa zdroje na oddlženie, no zároveň príde o veľkú časť svojho majetku. Suma 200 miliónov eur, ktorú chce získať za vozne, je tretinou hmotného majetku Carga.
V budúcnosti sa to prejaví v náraste nákladov. Keďže Cargo zostane bez vozňov, bude si ich musieť prenajímať. Už pri predaji akcií a vozňov sa chce dohodnúť s investorom o spätnom prenájme 8 200 z celkového počtu 12 400 predaných kusov.
Firma si myslí, že toľko vozňov jej postačí. Spätný prenájom si chce dohodnúť na osem rokov za 30 miliónov ročne. Za toto obdobie by tak Cargo vyplatilo Cargu Wagon rovnakú sumu, za akú investor na začiatku kúpi vozne a akcie.
Má to ešte jeden háčik, na ktorý TREND.sk upozornil šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej: Cargo časť svojich kapacít prenajíma, čo mu prináša slušný bočný príjem. Podľa výročnej správy za rok 2012 dosiahli vlani príjmy z prenájmu vozňov päť miliónov eur. V predchádzajúcom roku to bolo ešte o 1,5 milióna viac. O toto firma príde.
Zvýšiť vyťaženosť
Lákadlom pre investorov je ešte jeden bonus. Z celkových 12 400 kupovaných vozňov požičia firma Cargo Wagon Cargu 8 200 kusov. Zostane jej teda ďalších 4200, ktoré môže ponúknuť iným klientom. Ak by ich prenajala za rovnakých podmienok, ako Cargu, ročne by zarobila ďalších 15 miliónov eur. Cargo chce prilákať práve takú firmu, ktorá bude vedieť nevyužité vozne zužitkovať.
„Cargo Wagon zakladáme aj preto, že nevieme efektívne hospodáriť s nákladnými vozňami a uplatniť prebytočné na európskom trhu,“ vysvetlil M. Halanda.
Cargo podľa neho nemá dosť kontaktov, aby zabezpečilo všetkým svojím vozňom prácu. Zároveň ho údržba stojí veľa peňazí.
Areál Cargo prekladiska kombinovanej dopravy v Dobrej na východe Slovenska Zdroj: SITA
Hlavný záujemca
Manažment štátnej firmy má aj konkrétnu predstavu, akú firmu chce do partie. Podľa M. Halandu to môže byť napríklad spoločnosť, "ktorá poskytuje prenájom, prípadne lízing vozňov,“ povedal hovorca. Tomuto popisu zodpovedá aj švajčiarska firma AAE, ktorá sa spomína ako horúci kandidát na získanie Carga Wagon.
Podľa O. Mateja sú podmienky výberu nastavené až príliš v prospech tejto firmy. Obáva sa, že v súťaži nebude mať konkurenciu. Pre slovenského nákladného dopravcu by to znamenalo horšiu pozíciu. Ak by jediným kandidátom bolo AAE, Cargo by pri predaji ťahalo za kratší koniec. Ak bude odkázané iba na ponuku AAE, táto firma si môže diktovať podmienky, tlačiť na nižšiu predajnú cenu či vyššie poplatky za prenájom vozňov.
V zákulisí sa síce hovorí o ďalších záujemcoch, napríklad o poľskom či českom štátnom železničnom cargu alebo o dopravných firmách AWT, Touax, či PGK.
Aj M. Halanda však pripúšťa možnosť, že vagónová firma za stanovených podmienok investorov nepriláka. Keďže je dopravných kapacít prebytok, firmy môžu tlačiť na to, aby boli podmienky predaja pre ne výhodnejšie.
Cargo im ponecháva možnosť výberové konanie upraviť. Kritériá totiž zatiaľ nestanovilo úplne pevne, ale iba orientačne. V prvom kole si chce vyselektovať renomovaných uchádzačov a dať im možnosť navrhnúť zmenu pravidiel. V druhom kole by už mali byť podmienky presné.
Hrozba alebo najlepšia možnosť
Štátna firma sa pri takomto tlaku uchádzačov môže dostať do ťažkej dilemy: predať nevýhodne, alebo riešiť svoje problémy aj naďalej bez investora. Druhá možnosť by pravdepodobne znamenala reštrukturalizáciu, teda oddlženie, pri ktorom by veritelia mohli prísť o časť svojich pohľadávok. Vzhľadom na každoročnú stratu a vysoký dlh je perspektíva prežitia mizivá.
O. Matej hovorí, že reštrukturalizácia je pre Cargo lepšia voľba, ako ponúkanie dcérskych firiem investorom. Bývalý poslanec SDKÚ-DS, ktorý za druhej vlády Mikuláša Dzurindu spolupracoval na rozdelení Železníc SR, odporúča, aby sa firma takýmto spôsobom oddlžila, a následne vytvorila spoločný podnik s ruskými železnicami.
Cargo sa k tomuto nápadu nevyjadrilo, keďže záchranný plán je dielom ministerstva dopravy. Jeho hovorca Martin Kóňa si myslí, že pre oddlženie a rozvoj Carga je ich riešenie to najlepšie. Rezort môže mať tiež obavy, ako by reštrukturalizáciu zobrala Európska komisia.
Keďže by pri Matejovom scenári odpustil časť dlhu aj štát, komisia by to mohla posúdiť ako nedovolenú štátnu pomoc a Slovensko pokutovať.
Čo domáci podnikatelia
K dcérskym firmám Carga sa zatiaľ aspoň navonok veľmi nemajú domáci železniční podnikatelia. Najväčšie privátne firmy napojené na štátne železnice sú opravárenské podniky ŽOS Vrútky, Trnava a Zvolen.
Šéfom predstavenstva ŽOS Vrútky je bývalý predseda SNS Víťazoslav Moric, v ostatných dvoch firmách má obdobné postavenie veľkopodnikateľ Vladimír Poór, ktorému sa pripisujú dobré kontakty na politikov Smeru-SD.
Tieto firmy na otázky TRENDU nereagovali. Pre ŽOS-ky znamená rozpredaj Carga nielen príležitosť, ale aj hrozbu. Cargo je ich kľúčový klient a do úvahy prichádza možnosť, že nový majiteľ vozňov túto spoluprácu obmedzí.
Netreba zabúdať ani na popradskú Tatravagónku, ktorej šéfuje ďalší vplyvný podnikateľ Alexej Beljajev. Tatravagónka má za sebou dobrú spoluprácu nielen s Cargom, ale aj s údajným záujemcom o vagóny - AAE. Tatravagónka účasť v súťaži nepotvrdila, ale ani nevylúčila. „K uvedenej veci sa nebudeme vyjadrovať,“ reagovala Zuzana Janečková, ktorá má vo firme na starosti vzťahy s médiami.
Perspektívna dcéra
Druhou dcérskou firmou, ktorú Cargo založilo, je ZSSK Cargo Intermodal. Vložiť chce do nej vagóny prispôsobené na kombinovanú dopravu. Ide o taký transport, v rámci ktorého sa tovar prekladá z lode na vlak, prípadne kamión.
Okrem intermodálnych vagónov pod novú firmu prejde aj prekladisko v Dobrej a ďalšie pozemky. Investor by mal vo firme získať polovicu akcií. Vyhrať by mal ten, kto ponúkne najviac.
ŽS Cargo od záujemcov očakáva najmenej 17,5 milióna eur, čo je polovica plánovaného základného imania. To, čo ponúkne investor nad rámec tejto sumy, má získať materská spoločnosť.
Podobne by to malo prebiehať pri predaji akcií Cargo Wagon. V oboch súťažiach pôjde o to, kto ponúkne najviac za akciové podiely. Časť tejto sumy má byť vklad do imania, zvyšok príjem materského Carga.
V prípade firmy Cargo Wagon je situácia trochu zložitejšia. Okrem kúpy podielov má investor zabezpečiť zdroje, ktoré Cargu Wagon umožnia kúpiť vozne od Carga. Podmienky predaja aj následného prenájmu sa majú stanoviť fixne a súťaž má byť iba o tom, kto dá najviac za akcie.
Zdroj: Maňo Štrauch
Prečo nie privatizácia
Cargo si už druhýkrát pomáha predajom aktív. Ešte v úvode roka 2012 predalo časť svojich opravovní Železničnej spoločnosti Slovensko – sesterskej firme, ktorá prevádzkuje osobné vlaky. Kúpna cena bola podľa medializovaných informácií 60 miliónov eur.
„Na jednej strane spoločnosť zlepšila svoje cash-flow, na strane druhej však prišla o podstatnú časť príjmov z tejto činnosti,“ hodnotil vo výročnej správe za rok 2012 šéf Carga Vladimír Ľupták.
Medzi rokmi 2011 a 2012 klesli celkové aktíva Carga zhruba o 100 miliónov eur. Predávať sa má aj ďalší majetok. Cargo sa chystá vytvoriť aj tretiu dcérsku spoločnosť, do ktorej presunie zostávajúce opravárenské kapacity. Aj do nej by mohol vstúpiť investor.
Po týchto presunoch zostanú v majetku Carga z hodnotnejších položiek ešte budovy a lokomotívy. Pri rušňoch sa pôvodne počítalo s ich odpredajom, takže nie je vylúčené, že na konci očistnej kúry zostanú Cargu len nehnuteľnosti a ľudia.
Zákaz privatizácie
Na začiatku tohto rozpredaja bolo zastavenie privatizácie v roku 2006. Nastupujúca vláda Roberta Fica k tomuto kroku pristúpila s tvrdením, že Cargo zvládne manažovať vlastnými silami.
Keď však prišli prvé veľké problémy – rapídny pokles zákaziek v krízovom roku 2009, vláda sa ako rozumný manažér nezachovala. Namiesto zníženia nákladov, aj prostredníctvom prepúšťania, požičala firme na krytie strát 166 miliónov eur.
Straty sa hromadili a firma nedokázala svoj dlh platiť. Vláda Ivety Radičovej stihla presadiť ozdravný plán, pri ktorom prišlo o prácu v železniciach celkovo zhruba päťtisíc ľudí.
Keď sa R. Fico vrátil k moci, privatizáciu, aj keď zaobalenú do odčleňovania dcérskych spoločností, odsúhlasil. Cargu je ale jasné, že cena bude omnoho nižšia, ako v roku 2006.
Podľa M. Halandu je v súčasnej situácii otázne, či by o privatizáciu celej firmy bol vôbec záujem. „Európski ani ruskí investori z tejto brandže v tomto čase nemajú záujem o kúpu veľkých železničných dopravných firiem, ich snaha je skôr zameraná na logisticko-zasielateľské firmy, ktoré majú kontrakty priamo na klientov,“ vysvetlil hovorca.
Spomína príklad pripravovanej privatizácie rumunského carga, z ktorej investor napokon vycúval. „V súčasnosti je v Európe prebytok kapacít kvôli zníženému dopytu po preprave," dodal. Slovenské Cargo je navyše ešte aj po uši zadlžené, čo jeho atraktivitu ešte viac znižuje.
