Klasický obraz rybára ako trpezlivého „tichého blázna“ do nemoty čakajúceho na záber sa tento rok v Košiciach radikálne zmenil. Rybári chodia na políciu vypovedať, na súdy svedčiť, na web nadávať, píšu sťažnosti proti vylúčeniu zo zväzu, obviňujú sa z klamania a kradnutia.
Slovenský rybársky zväz (SRZ) je najväčšie občianske združenie na Slovensku. Eviduje viac než stotisíc členov v 122 základných organizáciách. Najpočetnejšia je práve košická – oficiálne má okolo 4 500 členov. Významným aktívom SRZ je zo zákona pridelený výkon rybárskeho práva v slovenských tokoch. Ministerstvo životného prostredia schvaľuje zarybňovací plán v revíroch, ktoré má zväz v užívaní, no nemá dosah na jeho hospodárenie. Cez zväz s celkovým majetkom v účtovnej hodnote približne 21 miliónov eur pritom tečú nemalé peniaze. Vlani hospodáril s výnosmi takmer sedem miliónov eur. Tie pochádzajú predovšetkým z povoleniek na rybolov. A práve peniaze sú zdrojom aktuálneho hluku v rybárskom spolku.
Doživotné vylúčenie
Polícia začala v septembri trestné stíhanie za zločin sprenevery. Pri výbere členského v Mestskej organizácii Košice v ostatných štyroch rokoch si mal zatiaľ nepomenovaný páchateľ prisvojiť takmer 31-tisíc eur.
Tajomník a zároveň štatutár v košickej organizácii je Rudolf Harvánek. Je presvedčený, že nechýba ani cent. Vysvetľuje, že dlhé roky sa členské platilo poštovými poukážkami. Tie sú však nešťastné v tom, že príde jedna suma, napríklad 150 eur, avšak tá sa mohla skladať z viacerých položiek –členské, zápisné, povolenky... „Keďže účtovníčka nevedela, aká časť z tej sumy je za členské, povedal som jej, nech to nejako rozúčtuje, hlavne nech sedí celkový príjem.“ Preto podľa R. Harvánka vykázali v rozpočte menší príjem za členské známky, než ich skutočne vyúčtovali Žiline, kde je centrála SRZ. Verí však, že peniaze, ktoré akoby chýbajú v členskom, sú v iných položkách.
Igor Podlubný, jeden z opozičnej skupiny košických rybárov, túto verziu spochybňuje: „Keď v príjmovej časti v položke členského chýba osemtisíc eur, v položke povolení chýba 50-tisíc a v položke brigád 20-tisíc, tak kde tie chýbajúce peniaze akože zaúčtovali? Celkový ročný príjem jednoducho nesedí.“ I. Podlubný dopĺňa, že sa dostali k dokumentom, z ktorých tieto čísla vyplývajú. Preto aj podali trestné oznámenie.
„Opoziční“ rybári nezostali pri trestnom oznámení. V marci tohto roka na mestskej konferencii v Košiciach sa dostali k moci, keď odvolali celý pôvodný výbor. Tajomník SRZ Ferdinand Baláž ich postup považuje za nezákonný a v rozpore so stanovami a Rada SRZ ako vrcholný orgán zväzu v Žiline výsledky košickej konferencie vyhlásila za neplatné. Spochybnila totiž legitimitu niektorých delegátov, ktorých nominovali obvodné konferencie, a vopred avizovala, že mestskú konferenciu prekladá na neskorší dátum. Tá sa však napriek tomu uskutočnila – v réžii opozičnej skupiny. Teraz sú súdy zavalené podnetmi z oboch strán. Majú okrem iného rozhodnúť, či marcová konferencia bola legitímna a či nový výbor bol na nej zvolený právoplatne.
Výbor SRZ exemplárne potrestal dvanástich najväčších rebelov z Košíc. Doživotne ich vylúčil zo zväzu. Takéto hromadné trvalé vylúčenie je v SRZ raritou. Dôvodom malo byť „porušenie vnútrozväzových princípov spolupráce“ a „nerešpektovanie rozhodnutí vyšších orgánov SRZ“. Až po ich odvolaní Prezídium SRZ zmiernilo tresty na trojročné vylúčenie. Napriek tomu aj oni trest považujú za porušenie stanov i zákona a chcú, aby to potvrdil aj súd.
Nátlaková bunka
R. Harvánek hovorí, že „nátlaková skupina“ má len 42 rybárov, čo je smiešny počet v rámci košickej organizácie. Štefan Kopčo, jeden z tucta vylúčených, oponuje: „Máme podpísané splnomocnenia od 750 rybárov. Sú ochotní ísť do akéhokoľvek súdneho sporu s rybárskym zväzom.“ Zdôrazňuje, že v Košiciach nešlo o zlé hospodárenie, ale o dlhodobé kradnutie.
Štatutári v Košiciach si robia, čo chcú, myslí si Š. Kopčo, lebo vedia, že majú podporu ústredného orgánu a nikto im do toho „kafrať“ nebude. Preto ich netrápilo, že im nesedia počty predaných povolení a členských známok, že nemajú evidenciu brigád. Tie sú pre členov povinné, no komu sa nechce, môže sa „vykúpiť“ 17-eurovým poplatkom. Avšak keď neexistuje zoznam členov s povinnou brigádou, podľa Š. Kopču je výber poplatkov pochybný. „Až my sme im začali pozerať na prsty. Odhadujem, že zväz pre netransparentné hospodárenie v Košiciach ročne prichádza o stotisíc eur. Ak na tom chce človek ryžovať, detailná evidencia je len prekážkou.“
R. Harvánek nechápe, komu a čo nesedí na povolenkách. Je veľa členov, ktorí za ne neplatia, trebárs rybári nad 70 rokov alebo zdravotne postihnutí, ďalší majú 50-percentné zľavy. Priznal, že oslobodených od brigád neevidujú, no systém vraj funguje. Rybár po brigáde dostane do preukazu pečiatku. Ak príde kúpiť povolenku, musí preukázať, že bol na brigáde alebo si priplatiť.
Závažné pochybenia
Nejde však len o výhrady „nátlakovej skupiny“. V septembri bola v Košiciach kontrolná komisia Rady SRZ. Jej závery nie sú práve lichotivé. Poverený vedúci kontroly Pavol Trokan TRENDU povedal, že ešte nikdy pri kontrolách v iných organizáciách SRZ nenarazil na taký stav ako v Košiciach. V záverečnej správe konštatuje „viaceré závažné pochybenia“. Napríklad, že množstvo predaných a vyúčtovaných členských známok a povolení na rybolov nesúhlasí so skutočnosťou. Štatutári tiež nedokázali predložiť zoznam členov, ich počet či kategórie, no ani zoznamy jednotlivých druhov vydaných povolení, kto má akú zľavu, kto má povolenie zadarmo a podobne.
Otázka tiež je, ako vlastne pracuje kontrolná komisia pri mestskej organizácii Košice, keď nič z toho nezistila. Šéf košickej kontroly Ondrej Kertész TRENDU povedal len dve vety a zložil telefón: „My sme robili kontroly podľa plánov. K tomu sa nebudem vyjadrovať, je tam veľa tendenčných vecí.“ R. Harvánek považuje kontrolu zo Žiliny za neobjektívnu: „Skôr než sa dostala záverečná správa k nám štatutárom, visela na webstránke nátlakovej skupiny. To je objektivita?“
Trokanova záverečná správa tiež konštatuje, že košickí štatutári nepredložili relevantný zoznam členov, ktorí majú povinnosť odpracovať brigádu, z dôvodu „3 až 4 roky nefunkčného softvéru evidencie členskej základne“. Podľa P. Trokana to bol zámer – softvér nefungoval práve kvôli kontrole. Účelovosť nefunkčného softvéru R. Harvánek odmieta, hoci nevedel povedať, kedy a s kým počas troch rokov konzultovali tento problém prípadne alternatívne riešenia. Na otázku, ako je možné, že tak dlho nie sú schopní dať si softvér do poriadku, hovorí, že to nie je také jednoduché.
Tajomník zväzu F. Baláž upozorňuje, že kontrola v Košiciach ešte nie je skončená, na celkovú správu si treba počkať: „Ak však Kontrolná komisia SRZ alebo orgány činné v trestnom konaní preukážu nezákonné konanie, takíto funkcionári moju dôveru nemajú. Zatiaľ však nemám žiadny dôkaz a tým ani dôvod nedôverovať.“
V rukách dvoch ľudí
Najvyšší orgán SRZ je snem, schádza sa raz za štyri roky. V medziobdobí riadi chod zväzu Rada SRZ, ktorá má 34 členov. A ako sa ukazuje, roztržky sa nedejú len v Košiciach. V rade sedí napríklad niekoľko ľudí, ktorí sa s potrestaním vylúčených Košičanov nestotožňujú a staré pomery kritizujú.
Napríklad viceprezident zväzu Peter Patoprstý, ktorý je zároveň predsedom mestskej organizácie Bratislava II. tvrdí, že u nich je transparentný tok peňazí úplná samozrejmosť. Už viac rokov používajú platobný terminál a členovia majú možnosť uhradiť poplatky kartou. Príjmy podrobne evidujú a ich použitie detailne vykazujú v mesačných pokladničných dokladoch, ktoré sú vždy k dispozícii. Situáciu v Košiciach nepovažuje za normálnu a dúfa, že polícia ju dôkladne vyšetrí.
Podľa vylúčených Košičanov za neprehľadnú situáciu môže fakt, že zväz je už takmer dve dekády v rukách dvoch ľudí. Devätnásť rokov je tajomníkom v žilinskom sídle F. Baláž a len o rok menej sa v rôznych funkciách v rámci SRZ pohybuje košický tajomník R. Harvánek, ktorý bol osem rokov (do roku 2010) aj prezident zväzu. Práve tajomníci majú na starosti každodenné gazdovanie.
Košickí opoziční rybári hovoria, že nielen do fungovania ich organizácie, ale aj v rámci celého zväzu by chceli v čo najväčšej miere presadzovať transparentnosť. Chcú napríklad vylúčiť platenie za povolenky hotovosťou. Služobné autá by sa mali dať sledovať cez GPS. Mala by existovať spoľahlivejšia kontrola nákupov pri zarybňovaní a zavedenie verejných obstarávaní pri kúpe rýb. A, samozrejme, členovia by mali mať o všetkom prehľad cez internetovú stránku zväzu.
Ide o revíry?
Zatiaľ čo F. Baláž obviňuje skupinu okolo Š. Kopča, že chce uchopiť moc v Košiciach, aby mohla disponovať majetkom organizácie, R. Harvánek hovorí o ich snahe dostať sa potom súkromne k niektorým revírom. „Chodili po obci Geča a pýtali sa ľudí, či by im nepredali alebo neprenajali pozemky. Mám teraz chodiť za tými babkami a pýtať od nich potvrdenie? Nemienim to riešiť. Ja ich ignorujem.“Š. Kopčo tvrdí, že je to výmysel a že oni nemajú záujem ani o privatizáciu revírov, ani o štiepenie SRZ.
Zaujímavé je, že z ich strany, ale v obrátenom garde, zaznieva to isté. Teda podozrenia a obvinenia z presúvania rybárskych revírov do privátnych rúk. Ako príklad uvádzajú revíry Oborín a Kucany, ktoré patrili do užívania miestnej organizácie vo Veľkých Kapušanoch. „Len revír Kucany bol k 1. januáru 2011 nášmu zväzu ministerstvom životného prostredia odobratý a pridelený na základe žiadosti fyzickej osoby, ktorá preukázala väčšinový podiel vlastníctva pozemkov pod vodou, na podnikanie v osobitnom režime. Revír Oborín obhospodaruje priamo Rada SRZ,“ napísal TRENDU F. Baláž.
Neprehľadné pomery okolo týchto revírov verejne kritizoval tamojší člen Ladislav Béreš. Tak razantne, že ho takisto natrvalo vylúčili zo SRZ. „Ľudia okolo miestneho predsedu vo Veľkých Kapušanoch neumožnili sprehľadniť finančný tok našich spoločných peňazí. Myslím, že tie sú zneužívané na osobné účely niektorých členov a ich známych,“ nekladie si servítku. Podal aj trestné oznámenie, ale polícia ho odložila.
Ak sa chce SRZ zbaviť revíru, musí požiadať ministerstvo životného prostredia o jeho zrušenie. Rezort potom môže „pustiť“ takúto vodnú plochu fyzickým alebo právnickým osobám na účely podnikania. Doteraz ministerstvo pridelilo na účely podnikania v osobitnom režime 110 vodných plôch s celkovou výmerou 424,5 ha, z toho 40 vodných plôch – rybárskych revírov – s výmerou 272,4 ha odobrali Slovenskému rybárskemu zväzu, spresnil hovorca envirorezortu Maroš Stano.
