Pojem reforma nie je cudzí ani vláde Roberta Fica. A tak si nechala v parlamente schváliť a prezidentom podpísať veľkú vzdelávaciu novelu.
V konečnej podobe zákon prináša redukciu učiva, menej žiakov v triedach, viac cudzích jazykov a voľnosti pre školy, aby sa profilovali. Ale i centrálne regulovanú distribúciu učebníc, obmedzenie počtu prijímaných žiakov na osemročné gymnáziá a zánik odborných učilíšť, ktoré sa zaradia medzi stredné odborné školy.
Nový školský zákon, nahrádzajúci doterajšie štyri normy upravujúce výchovu a vzdelávanie, začne platiť od 1. septembra tohto roka. Dovedna obsahuje 163 paragrafov na 149 stranách.
Lenže rozsahom monumentálny zákon nemusí okamžite znamenať reformu. „Reforma je aj o zmene myslenia,“ vyhlásil minister školstva Ján Mikolaj. A učiteľov upokojil, že na prípravu majú štyri roky, nie štyri mesiace.
Komplexná novela tak s najväčšou pravdepodobnosťou zostane po prvom septembri nepovšimnutá. Učitelia za necelé dva mesiace nevymyslia žiadne prevratné vízie.
Mnohé preplnené triedy zostanú vďaka ministerskej výnimke preplnené naďalej. Redukciu učiva bude možné zrealizovať, len ak ministerstvo splní sľub a vydá načas nové učebnice. Jediný spôsob, ako sa vyhnúť sklamaniu z reformy, je neočakávať nič.
Nelichotivé skóre
Všetky zmeny obsiahnuté v zákone majú byť uvedené do praxe postupne, ročník po ročníku. V nasledujúcom školskom roku 2008/2009 sa po novom bude učiť v prvom a piatom ročníku základných škôl, na stredných školách si reformu na vlastnej koži odskúšajú prváci.
V roku 2011 by už starý model vzdelávania mal byť minulosťou vo všetkých triedach. A bolo by dobré, aby to nebolo len teoreticky.
Presvedčenie mnohých Slovákov vrátane J. Mikolaja o výbornej úrovni školstva sa pri čítaní národnej správy PISA (program OECD pre medzinárodné hodnotenie žiakov) dostáva do polohy mýtu. V oblasti čitateľskej gramotnosti dosiahli slovenskí žiaci za rok 2006 podpriemerný výkon, v rámci OECD sú na tom horšie len Turci a Mexičania.
Oveľa lepšie na tom nie je ani matematická a prírodovedná gramotnosť, v porovnaní s rokom 2003 dokonca klesla. Nový zákon má ambíciu to zmeniť prostredníctvom redukcie učiva a zavedenia dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov.
V čom jednotlivé úrovne spočívajú? Štátne vzdelávacie programy určujú základné učivo i minimálny počet vyučovacích hodín pre jednotlivé predmety. Tie musia školy dodržať.
Profilovať sa môžu na druhej úrovni – vytvorením vlastného Školského vzdelávacieho programu. No ten musí byť v súlade s tým štátnym a inšpektori budú kontrolovať, či to tak naozaj je.
Druhý level
|
Ján Mikolaj: Reforma je aj o zmene myslenia. A na prípravu budú štyri roky, nie štyri mesiace. |
Práve tvorba školských programov spôsobovala pedagógom najväčšie vrásky ešte pred schválením zákona. Poukazovali predovšetkým na krátkosť času a hoci minister hovoril o štyroch mesiacoch, skutočnosť je iná.
Konečná verzia Štátneho vzdelávacieho programu sa dočkala schválenia až 19. júna. Dovtedy Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ) organizoval po celom Slovensku školenia koordinátorov pre tvorbu školských programov a čakalo sa na vzorový materiál, ktorý ministerstvo sľúbilo vypracovať.
Ten sa na internetovej stránke ŠPÚ objavil tiež až po polovici júna. A ako s poukázaním na kvalitu vypracovania poznamenal zriaďovateľ súkromnej základnej školy v Banskej Bystrici Juraj Droppa, učiteľov dopletie viac, ako sú teraz.
Ľudia z ministerstva a z ŠPÚ situácii nepomohli tým, že sa neunúvali prísť na verejnú prezentáciu vzdelávacích programov.
Spoločne vpred
Materiál sa skladá z metodiky, metodického usmernenia a vzorových školských programov pre gymnáziá a zo oba stupne základných škôl. V metodickom usmernení sa nachádzajú všeobecné, miestami zábavné frázy o tom, ako je práca na školskom programe príležitosťou na upevnenie pedagogického kolektívu a ich tvorcom prinesie radosť.
No dajú sa nájsť i konkrétnejšie rady, ako sa dopracovať ku kvalitnému programu. Učitelia by predovšetkým mali mať pozitívny prístup, zvoliť si koordinátora, spoločne si prečítať materiál ministerstva a urobiť SWOT analýzu. Nájsť víziu školy a nakoniec podľa nej vytvoriť vzdelávací program.
Je niečo také reálne? „Času je naozaj málo. Navyše je potrebné zladiť prácu všetkých pedagógov a to bude veľmi náročné,“ tvrdí Marta Hlušíková, zástupkyňa riaditeľa Gymnázia P. Hostinského v Rimavskej Sobote.
V júni sa v školách uzatvárajú známky, dohodujú úväzky na nasledujúci rok. Júl je pre učiteľov obdobie dovoleniek a po ňom zostáva mesiac do začiatku nového školského roka.
V časovom strese existuje nádej, že sa budú dať využiť vzorové školské vzdelávacie programy. Tie obsahujú profil školy, stratégiu výučby, učebné osnovy a učebné plány.
Čo môže vyvolať zmätky, lebo na niektorých školeniach odznelo, že po novom už učebné plány nie sú potrebné. Programy sú veľmi podrobné, spolu s osnovami a čistopisom štátnych vzdelávacích programov zapĺňajú 733 strán.
Podľa ministerských úradníkov je to len „súhrn námetov, ktoré si vyžadujú vašu ďalšiu tvorivú činnosť“. Koľko času zaberie naštudovať si takýto rozsiahly súhrn námetov a koľko času zostane na vypracovanie vlastného školského programu?
Riaditeľka Základnej školy P. Jilemnického vo Zvolene Ľuboslava Bieliková tuší, ako sa s tým školy popasujú: „Termín veľa neznamená, ale odzrkadlí sa na kvalite.
Bojím sa, či bude v pedagogických zboroch odvaha zavádzať niečo nové. Aby sme nezostali pri kopírovaní terajších učebných osnov.“
Redukcia a novoty
Žiaci pocítia zmenu ak nie v prístupe učiteľov a štýle výučby, tak určite v rozsahu učiva, ktoré musia ovládať. Čo je tiež zatiaľ len teória.
Väčšina TRENDOM oslovených pedagógov si dnes netrúfa odhadnúť, či redukcia učiva v ich predmetoch korešponduje so zníženým počtom hodín. Vďaka redukcii by malo školám ostať viac času na voliteľné predmety.
Lenže ak by sa pri niektorom predmete ukázalo, že povinné učivo nie je možné odučiť v predpísanej hodinovej dotácii, učiteľ môže siahnuť práve do rezervoára voliteľných hodín. Čím obmedzí potenciál, ktorým by sa mali jednotlivé školy profilovať, odlíšiť a zatraktívniť.
Keďže času je málo, v nasledujúcom školskom roku možno očakávať, že školy sa budú zameriavať na informatiku a cudzie jazyky, ktoré mali v ponuke voliteľných predmetov doteraz. No druhý cudzí jazyk bude podľa nového zákona povinný od piateho ročníka.
Existuje i ďalší dôvod, prečo netreba v nadchádzajúcom školskom roku čakať veľké zmeny. Školy si môžu vytvoriť vlastné, inovatívne voliteľné predmety.
Lenže tie sa podľa zákona musia prvý rok odučiť v režime experimentálneho overovania. Termín na prihlásenie predmetu do tohto režimu uplynul 30. apríla. Tri týždne pred prijatím zákona.
Reforma zavádza i nóvum v podobe prierezových tém. Je ich šesť: multikultúrna, mediálna a environmentálna výchova, ochrana života a zdravia, osobnostný a sociálny rozvoj, tvorba projektu a prezentačné zručnosti.
Mali by byť integrujúci prvok všetkých predmetov či ako súčasť učebných osnov alebo ako samostatný voliteľný predmet. No s výnimkou publikácie Multikultúrna výchova škole, ktorá vznikla vďaka iniciatíve mimovládnych organizácií, sa materiály k prierezovým témam ešte len pripravujú.
Počtári
Kvalitu vzdelávacieho procesu ovplyvňuje aj počet žiakov v triedach a ministerstvo si to uvedomilo. V správe PISA sa hovorí, že výkonnosť žiakov v krajinách OECD klesá, ak je ich v triede viac ako tridsať.
Výnimku tvoria severské štáty, kde výkonnosť kulminuje skôr – pri počte 22 žiakov. Slovenskí reformátori zvolili kompromisné riešenie.
Prvákov bude v jednej učebni najviac 22, medzi druhým a štvrtým ročníkom môžu pribudnúť ďalšie tri deti a v triedach na druhom stupni má byť maximálne 28 žiakov. Tridsať študentov v triede je strop pre stredné školy.
Podľa rezortu školstva tridsať percent slovenských škôl v súčasnosti takto stanovené limity prekračuje. Preto do zákona zahrnul možnosť udeliť výnimku na vyšší počet žiakov v triede, no len do školského roka 2011/2012.
Školy zámer znižovať počet žiakov vítajú, lenže niektoré budú mať problém s priestormi. Základná škola P. Jilemnického vo Zvolene bude podľa slov riaditeľky Ľ. Bielikovej žiadať o výnimku pre triedy s rozšíreným vyučovaním cudzích jazykov.
V čase zápisu zákon ešte nebol schválený a do 1. ročníka prijali 24 detí. „Hrozí nám dokonca zmennosť, keďže nemáme dostatok priestorov,“ dodáva.
Navyše, pokým nabehnú na reformu všetky ročníky, množstvo detí sa bude ďalej učiť v preplnených triedach. Ostatné základné školy v tom istom meste majú dostatok priestorových kapacít.
J. Droppa z bystrickej súkromnej základky vníma direktívne stanovenie počtu žiakov v triedach ako typický prejav silného centralistického štátu, ktorý chce mať všetko pod kontrolou. „Počty žiakov v triedach by si mali určovať školy samy podľa konkrétnych podmienok,“ navrhuje.
Menej stojí peniaze
Znižovaniu počtu detí v triedach napohľad pomáha i demografia. Od polovice osemdesiatych rokov sa počet žiakov neustále znižoval na súčasných vyše 480-tisíc.
Mohlo by sa preto zdať, že školy nebudú mať problém prispôsobiť sa zákonu. No v roku 2002 sa trend zvrátil a počet živonarodených detí stúpol za štyri roky o šesť percent. Niektoré, najmä menšie mestá budú riešiť, kam deti umiestniť.
Zatiaľ to nehorí. Napríklad vo Veľkom Krtíši pred štyrmi rokmi predali budovu zrušenej základnej školy súkromnému investorovi. Vedúci odboru školstva pri mestskom úrade Ľudovít Filický situáciu nevidí dramaticky a v súčasnosti sa touto otázkou nezaoberajú.
Podobne situáciu vníma riaditeľ bratislavského gymnázia na Ulici L. Sáru Pavel Sadloň. Podľa neho je v súčasnosti v školách hlavného mesta približne dvetisíc neobsadených stoličiek.
Ministerstvo školstva vyčlenilo na znižovanie počtu žiakov v triedach 267 miliónov korún, školám ich poskytnú po septembri 2008. Dovtedy sa určia predpokladané náklady, ktoré by mohli vzniknúť delením tried. Lenže peniaze od štátu budú smerovať iba na mzdové a prevádzkové náklady.
„Nie je možné ich použiť na kapitálové výdavky – prístavby, dostavby, zateplenia budov –, pretože školské budovy sú majetkom obcí, respektíve VÚC, a preto nemôžu byť financované z rozpočtu ministerstva,“ povedala TRENDU Andrea Stoklasová z tlačového oddelenia rezortu školstva.
Finančná nákladnosť redukcie sa pritom neprejaví len v chýbajúcich peniazoch na fyzické prestavby. Klesnú aj príjmy vypočítavané na osobu. P. Sadloň preto upozorňuje, že so znižovaním počtu žiakov musí byť súčasne zvýšený normatív na žiaka.
Ten dnes ešte nie je známy. „Ak je každý žiak pre školu nositeľom financií a na ňom záleží, či rozpočet postačí na prežitie, vytvára sa na školy tlak mať v triedach maximálny počet žiakov,“ hovorí. V tomto roku sa výška normatívneho príspevku pohybuje od 27- do 49-tisíc korún podľa typu školy.
Foto – Vlado Benko, Profimedia.cz
