V kauze predaja prebytočných emisných kvót AAU garážovej firme Interblue Group môže dôjsť k zásadnému obratu. No zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že v prospech štátu. Konateľka spoločnosti registrovanej v americkom Washingtone, plynule po česky hovoriaca Jana Lütken, založila rovnomennú spoločnosť aj vo Švajčiarskom kantóne Zug. Kým okolo škandalóznej zmluvy s Interblue Group zastupujúci minister mlčí, ostatné prehrešky národniarov v rezorte životného prostredia medializuje.

Zmluvné míny

Kto pozorne čítal zmluvu o predaji emisných kvót, toho založenie Interblue Europe neprekvapí. Práva a povinnosti vyplývajúce z emisnej zmluvy prechádzajú aj na právnych nástupcov zmluvných strán. Zatiaľ utajená skupinka v pozadí Interblue mohla tento fakt využiť napríklad na predaj celej firmy, respektíve zmluvy ďalšej skupine.

Kupujúci lukratívnu zmluvu získanú v „dobrej viere“ bude chcieť speňažiť. Či už jej plnením alebo na súdoch. Dôvodov na tento krok môžu mať zatiaľ neodhalení ľudia z pozadia kauzy viacero. Pre podozrenie z prania špinavých peňazí vyšetrujú Interblue Group americké úrady. Presun do Švajčiarska by mohol vyšetrovanie skomplikovať.

Alebo sa skutoční majitelia lukratívnej zmluvy pripravujú na ďalší výhodný nákup, prípadne si zlepšujú pozície pred reálne hroziacim súdnym sporom. O ďalšej transakcii môže nepriamo svedčiť návrh rozpočtu verejnej správy na budúci rok. Ten počíta pre Environmentálny fond s príjmom z predaja kapitálových aktív vo výške 66 miliónov eur. V rovnakej „kolónke“ bol zaúčtovaný aj minuloročný predaj 15 miliónov ton kvót AAU za približne 75 miliónov eur.

Podľa harmonogramu prevodu kvót môže do konca roka Interblue Group kúpiť osem miliónov ton AAU plus dodatočné štyri milióny ton. Počty opäť nesedia. Pri zmluvnej cene 5,05 eura za tonu chýba k plánovaným príjmom Envirofondu necelých šesť miliónov eur. Až dodatkom zo začiatku decembra – vtedy TREND prvý raz informoval o škandalóznom obchode – sa cena upravila na 6,05 eura za tonu AAU. Ale s podmienkou, že jedno euro bude Interblue Group doplácať až po tom, ako štát poskytne dokumentáciu o využití peňazí z predaja v súlade s takzvanými zelenými investičnými schémami. Najneskôr rok od prevodu kvót. Ministerstvo prevádzalo kvóty 27. novembra a 1. decembra 2008.

Z výhodnej nevýhodná

Čakanie na Čaploviča

TREND sa na využitie peňazí z predaja kvót v súlade so zelenými schémami opakovane pýtal rezortu životného prostredia. Zastupujúci minister, vicepremiér Dušan Čaplovič, na otázky neodpovedal. Takisto ignoroval desiatku ďalších otázok a prostredníctvom hovorkyne ministerstva Jany Kaplanovej poslal iba nič nehovoriace stanovisko. Zopakoval však, že obchodovať s Interblue Group už nemieni.

Pakty s pochybnou firmou budú mať onedlho prvé narodeniny a prístup politických špičiek prešiel za ten čas obratom. Predaj emisií obhajovali všetci odvolaní ministri, premiér Robert Fico i šéf SNS Ján Slota. Zmluvu dlhé mesiace hodnotili ako výhodnú a najlepšiu možnú pre Slovensko. Šéf Smeru-SD a predseda vlády zavelil na zmenu názoru až v polovici augusta. „Určite nesúhlasíme s tým, aby sa aplikovala táto zmluva. Podľa tejto zmluvy sa už nemôže a nebude nič predávať,“ povedal. Vtedajšieho ministra Viliama Turského vyzval, aby kontrakt zrušil. Pár dní nato sa minister poberal a národniari nadobro o rezort prišli.

Zmluva s Interblue pritom doteraz nie je vypovedaná. Hoci ešte bývalý minister Ján Chrbet pred odvolaním tvrdil, že jej zrušenie dohodol s J. Lütken. Bez sankcií. Dnes ministerstvo hovorí o snahe minimalizovať dosah zrušenia zmluvy na rozpočet. Z poverenia vicepremiéra rieši kauzu štátny tajomník ministerstva za Smer-SD Milan Šebek. Ten už bol v čase príprav predaja a samotnej transakcii v úrade. A nedokázal tomu zabrániť.

Nedokonalé čistenie

Od prevzatia horúcej stoličky enviroministra sa D. Čaplovič tvári akčne. Avizoval a do istej miery aj realizoval sľúbené čistky. Výpovede dostalo viacero úradníkov. Aj šéf sekcie kvality životného prostredia Pavol Tehlár a riaditeľ odboru ochrany ovzdušia Peter Solčanský. Práve títo dvaja sú zodpovední za nevýhodný predaj emisií. Na ministerstvo prišli ešte za prvého ministra Jaroslava Izáka. Ten musel oficiálne odísť pre stranícky klientelizmus pri prideľovaní dotácií. No podľa informácií TRENDU už on pripravoval predaj kvót AAU. Počas jeho úradovania sa prideľovali emisné limity aj firmám. Niektoré dostali výrazne nad potrebu.

Vicepremiér aj premiér dnes otvorene hovoria o pochybeniach nominantov SNS a nevýhodných zmluvách. No pre zodpovedných úradníkov ich konanie zatiaľ nemá vážnejšiu dohru. Skôr naopak. Posledný minister si za pár týždňov roboty odniesol z rezortu odstupné viac ako deväťtisíc eur. Horšie na tom po nútenom odchode z rezortu nebude ani Pavol Tehlár. Ten je podľa dostupných informácií od 1. júla člen Správnej rady Recyklačného fondu. Za nomináciu vďačí rezortu životného prostredia.

Nič dobré pre daňovníkov neveští ani raketové rušenie nevýhodných zmlúv. Slovenský vodohospodársky podnik a Vodohospodárska výstavba vypovedali zmluvu s neznámou firmou Xiland o prenájme pozemkov pri jaroveckom jazere. Zastupujúci minister tiež nariadil zrušenie popolčekovej zmluvy s firmou Esco Krupina. No tá sa lukratívneho kontraktu nechce vzdať. Podľa Hospodárskych novín sa už naťahujú právnici. Podobne to môže byť aj pri emisiách. Podľa dávnejších vyjadrení J. Lütken právnici skúmajú snahu štátu zrušiť zmluvu s Interblue.

Ako dymová clona pri týchto kauzách pôsobia ostatné medializované zistenia interného auditu na ministerstve. „Výsledky odkrývajú viaceré nedostatky, vyvolávajú vážne pochybnosti o transparentnosti a tiež zákonnosti verejných obstarávaní,“ stojí v stanovisku vicepremiéra. Rezort životného prostredia mal pochybiť v 21 prípadoch. Z 21 prípadov. Zistenia stáli hlavu riaditeľa odboru centrálneho verejného obstarávania Michala Adamíka. Envirorezort mal chybovať napríklad pri obstarávaní rekonštrukcie Slovenského hydrometeorologického ústavu či pri výbere právnych služieb. Rezort teraz skúma verejné obstarávania v réžii firiem patriacich pod ministerstvo. Ako napríklad Slovenský vodohospodársky podnik či Vodohospodársku výstavbu Bratislava. 

Foto - SITA/Nina Bednáriková