Rok 2024 priniesol zmeny v kľúčových krajinách sveta – od návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu až po zmeny v Indii, kde premiér Narendra Módí stratil časť podpory.
Tento rok prinesie rozhodujúce voľby priamo v Európe, pričom sa pozornosť sústredí na Nemecko, Poľsko, Rumunsko, Českú republiku, Moldavsko, Rusko a ďalšie krajiny.
Nemecko: protimigračná karta
Nemecko čakajú predčasné voľby 23. februára 2025 po tom, ako Bundestag vyslovil kancelárovi Olafovi Scholzovi nedôveru. V Nemecku, ktoré je známe svojou politickou stabilitou, sa predčasné voľby konali v modernej histórii len trikrát.
Rozpad Scholzovej koalície (SPD, Zelení a FDP) nastal na pozadí hospodárskych problémov. Nemecká ekonomika stagnuje, verejný dlh prekročil hranicu 60 percent HDP a politická zhoda na zavedení dlhovej brzdy sa nenašla. Situácia je dôležitá aj pre Slovensko, keďže Nemecko je naším najväčším obchodným partnerom.
Podľa prieskumov verejnej mienky vedie konzervatívna koalícia CDU/CSU s podporou 31 percent. Na druhom mieste je krajne pravicová strana AfD s 20,5 percentami, ktorá využíva protiimigračnú rétoriku a vyvoláva napätie v otázkach bezpečnosti.
CDU/CSU vedie Friedrich Merz, ktorý presadzuje liberálnu ekonomickú politiku, konzervatívne hodnoty a užšiu spoluprácu v rámci Európskej únie.
Rumunsko: Napätie po ruskom zasahovaní
Prezidentské voľby v Rumunsku, ktoré sa zopakujú v prvej polovici roka 2025, sa stali symbolom boja medzi proruskými a proeurópskymi silami. Ústavný súd anuloval prvé kolo hlasovania pre dôkazy o ruskom zasahovaní.
Proruský kandidát Călin Georgescu získal podporu najmä vďaka manipuláciám na sociálnych sieťach, špeciálne na TikToku. Proti nemu stojí proeurópska kandidátka Elena Lasconiová, ktorá zdôrazňuje potrebu silnejšej integrácie s EÚ.
Európska komisia začala vyšetrovanie voči TikToku na základe pravidiel o digitálnych službách, aby odhalila mechanizmy, ktoré umožnili manipuláciu počas kampane.
Poľsko: Prezidentské voľby ako referendum o Tuskovej vláde
Májové prezidentské voľby v Poľsku sa stanú testom pre Donalda Tuska, ktorý od decembra 2023 vedie vládu zloženú zo širokej koalície strán od ľavice po stredopravú. Voľby v Poľsku budú sledované o to viac, keďže krajina v januári prevzala od Švédska na šesť mesiacov rotujúce predsedníctvo Rady Európskej únie.
Prezident Andrzej Duda z opozičnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) doteraz blokoval mnohé kroky Tuskovej vlády prostredníctvom prezidentského práva veta. Keďže prezidentské právomoci sú v Poľsku rozsiahlejšie než na Slovensku, výsledky volieb budú kľúčové pre ďalšie fungovanie vlády.
Prieskumy verejnej mienky favorizujú kandidáta Občianskej platformy Rafała Trzaskowského pred kandidátom PiS Karolom Nawrockim.
Česká republika: Návrat Babiša na scénu?
Parlamentné voľby v Česku, plánované na október 2025, môžu znamenať zásadný politický posun. Súčasný premiér Petr Fiala, ktorý patrí medzi najvýraznejších zástancov Ukrajiny v EÚ, čelí nízkej popularite svojej vlády.
Je pravdepodobné, že októbrové voľby ovládne expremiér a aktuálny opozičný líder Andrej Babiš s hnutím ANO. Na úrovni Európskej únie je jeho strana súčasťou frakcie Patrioti pre Európu, kde spolupracuje s Viktorom Orbánom a krajne pravicovými stranami z Rakúska a Francúzska.
Zostáva však otázne, s ktorými stranami by A. Babiš mohol vytvoriť vládnu koalíciu. Medzi možných partnerov patria strany Motoristé sobě, Přísaha alebo Sociálna demokracia, ktoré sa javia ako najpravdepodobnejšie možnosti povolebnej spolupráce.
Hnutie ANO, ktoré miliardár Babiš založil v roku 2011 má v predvolebných prieskumoch podporu 34,5 percenta voličov. Babišov návrat k moci by mohol posilniť pravicovo-populistickú os strednej Európy, zahŕňajúcu Viktora Orbána a Roberta Fica.
Moldavsko: Bitka o európsku budúcnosť
Moldavsko ako nárazníkový štát voči Ukrajine čelí pokusom o ruské zasahovanie pomocou dezinformačnej kampane. Referendum o vstupe do Európskej únie na jeseň 2024 sa skončilo veľmi tesne v prospech tábora „áno“ (50,35 percenta). Medzitým bola v druhom kole hlasovania opätovne do úradu zvolená proeurópska prezidentka Maia Sanduová.
Pre parlamentné voľby v roku 2025 bude strana, ktorú súčasná prezidentka zakladala, (Strana akcie a solidarity – PAS) bojovať o udržanie vo vláde. Najväčším opozičným konkurentom PAS je proruský volebný blok komunistov a socialistov – BECS. Podľa M. Sanduovej budú nadchádzajúce voľby „poslednou bitkou“ na ceste Moldavska k členstvu v EÚ v krajine, kde proruská politická opozícia zostáva silná.
Rusko: Atmosféra represie
V Rusku sa v septembri 2025 uskutočnia doplňujúce voľby do Štátnej dumy a voľby gubernátorov v 18 regiónoch. Ako pred každými voľbami v Rusku, aj teraz narastajú obavy týkajúce sa spravodlivosti týchto volieb. Represie voči opozícii, ktorých symbolom je smrť Alexeja Navaľného v roku 2024, vyvolávajú obavy.
Sloboda médií v Rusku zostáva výrazne obmedzená, čo vrhá pochybnosti aj o dôveryhodnosti volieb. Očakáva sa, že vládnuca strana Jednotné Rusko, ktorá je úzko spojená s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, si udrží kontrolu nad väčšinou regiónov, zatiaľ čo akýkoľvek odpor bude potlačený.
Taliansko, Nórsko a Gruzínsko
V Taliansku čakajú vládu Giorgie Meloniovej v septembri komunálne voľby, ktoré sa uskutočnia v šiestich regiónoch vrátane Benátska. Tieto voľby budú testom stability vlády, ktorá je relatívne pevná na talianske pomery.
V Nórsku sa 8. septembra konajú parlamentné voľby, pričom prieskumy naznačujú výrazný posun doprava. Krajná pravica by mohla dosiahnuť svoj historický úspech, čo by zmenilo politickú mapu krajiny. Očakáva sa, že krajne pravicová Strana pokroku sa dostane na vrchol - jej 10-percentný podiel hlasov v roku 2021 sa podľa prognóz do roku 2025 zdvojnásobí.
V Gruzínsku sa komunálne voľby v októbri uskutočnia v kontexte silného proruského tlaku. Proeurópske protesty pokračujú, ale nový proruský prezident Michail Kavelašvili už oznámil odklad prístupových rozhovorov s EÚ na rok 2028, čo vyvolalo ďalšie demonštrácie. Krajina je dejiskom boja o vplyv medzi Ruskom a Západom, pričom ruské vojská od roku 2008 okupujú 20 percent gruzínskeho územia.
