Zatiaľ čo väčšina krajín prepočítava HDP s ohľadom na zmeny v produkcii a spotrebe každých niekoľko rokov (v našich končinách päť, rovnako tak odporúča aj MMF), Nigéria tak naposledy urobila v roku 1990. Štruktúra ekonomiky sa odvtedy značne zmenila.

V starých číslach mali napríklad telekomunikačné spoločnosti podiel jedného percenta HDP, podľa aktuálnych údajov je to už deväť. Vzrástol tiež podiel filmového priemyslu, internetových obchodov a tak ďalej.

Nigérijčania, samozrejme, nie sú o nič bohatší, ako boli v sobotu (väčšina zo 170 miliónov obyvateľov žije z menej ako dolára na deň), avšak aktualizované štatistiky prinášajú pohľad na skutočný stav ekonomiky.

Nigéria tak už nie je len krajinou, ktorá vyváža ropu a importuje tovar. Podiel ropného priemyslu na HDP klesol z pôvodných 33 percent iba na štrnásť, vzrástol podiel priemyslu, prekvitať začínajú aj služby. Pre vládu je dobrou správou aj aktualizovaná zadlženosť – pôvodne uvádzaných 19 percent nahradilo 11 percent HDP, čo by mohlo priniesť nižšie úroky na ďalšie pôžičky.

Prefíkané Grécko

Asi najslávnejším prípadom hrania sa so štatistikami (v negatívnom zmysle) je Grécko. Aby spĺňalo Maastrichtské kritériá a teda mohlo vstúpiť do eurozóny, niekoľko rokov tamojšia vláda sústavne skresľovala štatistiky, aby sa zdalo, že dané normy napĺňa.

Jedným príkladom, ktorý spomína portál BBC, boli grécke železnice. Ročná strata štátnej spoločnosti vďaka alarmujúcej neefektívnosti (firma mala viac zamestnancov ako prepravených cestujúcich) činila miliardu eur. Bývalý minister dokonca vyhlásil, že by bolo lacnejšie všetkým preplácať taxíky.

Na obídenie štatistík potom železničná spoločnosť vydala akcie, ktoré nakúpila vláda. A vďaka tomu sa strata firmy nepočítala ako výdavok, ale finančná transakcia, teda sa vôbec neobjavila v rozpočte.

Klamstvá sa prevalili po nástupe novej vlády v roku 2004, keď minister financií Peter Doukas požiadal o detaily ohľadom štátneho rozpočtu. Rozdiel medzi oficiálne uvádzaným a skutočným deficitom pri tom bol až sedem percent HDP.

Gréci sa však nevzdávali a aj po medzinárodnom škandále skúšali ovplyvňovať štatistiky HDP vo svoj prospech, aby deficit štátneho rozpočtu neprekračoval tri percentá a aby sa vyhli pokutám od Európskej komisie. V roku 2006 napríklad začali do domáceho produktu započítavať aj čierny trh vrátane prostitúcie, pašovania cigariet, predaja drog či prania peňazí. Ich ekonomika si tak polepšila o 25 percent, informoval pred rokmi denník The Guardian.

S prostitúciou už ráta celá EÚ

Aby Európska únia predišla podobným machináciám, ešte v roku 1995 publikovala jednotný systém výpočtov národných účtov zvaný ESA95. V ňom je odhadovaná aj veľkosť čiernych trhov s prostitúciou či drogami.

Členské krajiny EÚ donedávna nemuseli tento systém používať, v auguste minulého roka však Európska komisia a parlament presadili povinnosť naň prejsť. Viacerým štátom tak vzrástol produkt o niekoľko percent. Veľkej Británii sa HDP zvýšilo o 10 miliárd libier, Maďarsku o jedno percento a rovnaká situácia je očakávaná napríklad aj v Poľsku.

Slovensko systém implementovalo ešte v rokoch 2005 a 2006, konkrétny vplyv na ekonomiku sa však redakcii získať nepodarilo. „Na základe metodiky ESA95 pri výpočte HDP národné účty odhadujú objem prostitúcie, ktorá je súčasťou nelegálnych aktivít, ale bežne sa nepublikuje,“ uviedol pre TREND.sk Marián Jánošík, hovorca Štatistického úradu.