Jogurty Chobani patria v Spojených štátoch medzi najobľúbenejšie. Firmu založil turecký imigrant Hamdi Ulukaya, ktorý sa narodil vo východnom Turecku v rodine, ktorá vlastnila mliečnu farmu. V roku 1994 odišiel do Spojených štátov, aby sa naučil po anglicky a študoval ekonómiu. Školu nedokončil a namiesto nej začal v roku 2002 v New Yorku vyrábať grécky druh syra - feta. Inšpiroval ho k tomu jeho otec, ktorý ho prišiel do USA navštíviť a sťažoval sa na kvalitu syrov.

Neskôr zariskoval - v roku 2005 kúpil schátranú továreň na výrobu jogurtov a hoci ho od toho priatelia odrádzali, založil spoločnosť Chobani. Začínal s piatimi zamestnancami a o 1,5 roka neskôr uviedol na trh vlastný jogurt. Už v roku 2009 podpísal veľký kontrakt s americkým potravinárskym veľkoobchodom Costco. V roku 2013 ho konzultačná spoločnosť Ernst & Young vyhlásila za Podnikateľa roka - v USA jeho jogurty ovládli trh a majetok bývalého imigranta presiahol v priebehu pár rokov v biznise 1,4 miliardy dolárov.

Iniciatíva: zamestnaj imigranta

Napriek tomu, že tento podnikateľ má zabehnutý podnik a patrí medzi najbohatších ľudí v USA, na svoj pôvod nezabudol. Vlani odcestoval do Grécka, na brehy ktorého doplávali desiatky tisíc utečencov, aby na vlastné oči videl krízu.

Keď sa s ním rozprávala šéfeditorka denníka The Financial Times, povedal jej, že bol zdesený z prístupu úradov. Ten sa vyznačoval množstvom byrokracie, arogantnosti a organizačného zmätku. „Rozhodol som sa, že to musíme zlepšiť – musíme priniesť nový pohľad na tento problém,“ povedal si ešte vlani.

Založil preto nadáciu Tent Foundation, ktorá sa snaží finančne a technologicky pomôcť pri riešení utečeneckej krízy. Pred pár dňami zašiel ešte ďalej a vyzval svetové korporácie k záväzku, aby sa do krízy aktívne zapájali a vyjadrili solidaritu. Urobil tak cielene, keďže minulú stredu sa začalo Svetové ekonomické fórum vo švajčiarskom Davose (konalo sa 20. až 23. januára 2016).

Základným posolstvom je, že krízu by nemali niesť na bedrách len štáty, OSN, neziskové organizácie a európsky rozpočet, ale aj firmy. Majú na to niekoľko možností. Buď finančne pomôžu neziskovkám a humanitárnym organizáciám, alebo budú aktívne hľadať nových zamestnancov medzi utečencami.

V súčasnosti v jeho firme Chobani zamestnáva 30 percent imigrantov, čo je približne 600 ľudí, ktorí rozprávajú 11 rôznymi jazykmi. Keď toto percento nedávno prezradil médiám, v okolí fabrík v Idaho a New Yorku miestni obyvatelia zorganizovali protesty. 

Podnikateľ si ide napriek tomu za svojím cieľom - prisľúbil, že polovicu svojho majetku rozdá na utečenecké projekty, čím sa pridal k výzve zakladateľa Microsoftu Billa Gates a miliardára Warrena Buffetta, ktorí ešte pred piatimi rokmi vyzvali amerických miliardárov, aby sa zriekli aspoň polovice svojho majetku a venovali ho na charitu.

On board: Airbnb či Ikea

Jeho iniciatíva, ktorú prezentoval medzi milionármi v Davose, už priniesla prvé ovocie. Pod deklaráciu finančnej podpory sa podpísali firmy ako Airbnb, LinkedIn, MasterCard alebo švédska Ikea. Do polovice roka chce presvedčiť stovku veľkých firiem, aby rovnako ako on vyjadrili solidaritu a je mu v podstate jedno ako - darmi, peniazmi, prijímaním utečencov do pracovného pomeru alebo lobingom.

„Ak si chceme udržať nádej a príležitosť pre viac než 60 miliónov utečencov po celom svete, nemali by sme sa spoliehať len na štáty a neziskové organizácie,“ povedal s tým, že podnikatelia a inovátori by mali mať v celej kríze kľúčovú úlohu podobne ako politici. „Utečenecká kríza nie je len bezprecedentná ako celok, ale je to rovnako humanitárna výzva, ktorá je dynamická a neustále sa vyvíja s rozsiahlymi dôsledkami pre utečencov, hostiteľské krajiny a globálnu komunitu,“ dodal.

Okrem H. Ulukaya finančnú solidaritu s migrantmi vyjadrili aj American Express, Starbucks alebo Google. Nemecký Daimler sa ešte vlani vyjadril, že rád príjme utečencov zo Sýrie alebo Iráku, pretože ide o „motivovaných ľudí“, ktorí sa nebáli zanechať všetko, čo mali v domovskej krajine. „Presne takých ľudí potrebujeme v Mercedese a všade inde v našej krajine,“ povedal šéf koncernu Dieter Zetsche. Nemecká spoločnosť im pripravila rekvalifikačné a jazykové kurzy, aby urýchlili ich integráciu v krajine. Faktom však je, že na základné vyškolenie migrantov treba vynaložiť veľké peniaze. Mnohí z nich nemajú ani len základné vzdelanie.

Problémom celej debaty o utečencoch tiež je, že názory podnikateľov v hluku politikov nepočuť. Iniciatíva šéfa jogurtového giganta môže preto vniesť do riešenia krízy nový vietor – ide predovšetkým o peniaze a názory podnikateľov, ktoré by rozšírili povedomie verejnosti o utečeneckej kríze, ktorá je masírovaná len postojmi politikov, ktorí zbierajú politické body.

Väčšina podnikateľov ale pri tejto téme strčila hlavu do piesku a tvári sa, že neexistuje. Vyhýbajú sa akýmkoľvek politickým vyjadreniam, tvrdí novinárka G. Tett. Pritom ich hlas je mimoriadne dôležitý. Nejde len o humanitárne riešenie, ale aj ekonomické.

Ak sa utečenci v krajine rýchle integrujú a zamestnajú, čo bude naozaj ťažké, môžu krajine pomôcť v ekonomickom raste v čase chmúrnej demografie. „Keď má utečenec prácu, už nie je utečencom,“ dodal H. Ulukaya.

Podnikatelia sú hybnou silou ekonomiky a vlastnými silami a názormi by mali brániť svet pred nástupom populistických a xenofóbnych politických strán, ktoré môžu ich biznisu poškodiť. Je vysoko pravdepodobné, že debata o utečeneckej krízy sa tento rok ešte vystupňuje a iniciatívu H. Ulukaya je možné brať ako symbolické gesto, ako dobrovoľne pomôcť cez časť ziskov firiem.