Sudca v rámci odôvodnenia rozsudku kritizoval postup orgánov činných v trestnom konaní, napríklad pri prehliadke auta obžalovaného podľa neho postupovali čisto amatérsky, keď zaistenú micro SD kartu chytali holými rukami, čo podľa neho znemožnilo vykonať objektívne dokazovanie.
Podľa sudcu tiež nebolo preukázané, že dokumenty na karte sa akýmkoľvek spôsobom spájajú s osobou obžalovaného. Obsah dokumentov tiež podľa sudcu nie je spôsobilý aby zasiahol do chránených záujmov SR.
Samotný Roman Mikulec po vynesení rozsudku skonštatoval, že verdikt súdu dopadol nad jeho očakávania. „Pán sudca tam povedal vcelku dosť, tie hlavné argumenty tam odzneli,“ povedal s tým, že rozsudok potvrdil jeho argumenty. „Samozrejme, že radosť mám, ale som strašne smutný, že takéto veci sa dejú v tejto krajine,“ zdôraznil s tým, že päťročná záležitosť bola mrhaním financií a ľudského potenciálu.
Počas vlády Radičovej
Dodal, že chce veriť, že za celú vec nie sú zodpovední jeho bývalí kolegovia, lebo „Vojenská spravodajská služba bývala gentlemanská služba. Nemôžem obviniť nikoho priamo, že to urobil, ale nechám to na svedomí tých ľudí," dodal.
Roman Mikulec čelil v tomto prípade obžalobe pre prečin ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti. Pre povahu veci sa prípad pred súdom pojednával s vylúčením verejnosti. Podľa obžaloby Roman Mikulec neoprávnene zhromažďoval dokumenty kategorizované ako dôverné a vyhradené. V júni 2013 ich zaistila polícia pri prehliadke jeho auta.
Roman Mikulec viedol Vojenskú spravodajskú službu počas vlády Ivety Radičovej. V tom období sa začalo preverovať podozrenie z tunelovania majetku Vojenskej spravodajskej služby. Správu o údajnom tunelovaní spravodajstva vypracoval a zverejnil zástupca Romana M., dnes už zosnulý Vladimír Suchodolinský. Roman Mikulec tvrdí, že micro SD karta s dokumentáciou mohla byť do jeho auta podstrčená. Polícia medzitým zastavila vyšetrovanie údajného tunelovania Vojenskej spravodajskej služby
