Víťazom nedeľňajších predčasných parlamentných volieb sa zrejme stala strana bývalého premiéra Boja Borisova. Vyplýva to z exit pollov zverenených po skončení hlasovania, uvádzajú agentúry AFP a AP.

Podľa prieskumov medzi voličmi vychádzajúcimi z volebných miestností Borisovova konzervatívna strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) získala zhruba 25 percent odovzdaných hlasov.

Na druhom mieste pravdepodobne skončí centristická reformistická strana Pokračujeme v zmene (PP) Borisovovho rivala Kirila Petkova, ktorej exit polly predpovedajú zisk okolo 19 percent hlasov.

Nízka účasť voličov

Volebná účasť bola zrejme len nízka: do 17.00 h prišlo odovzdať svoje hlasy len necelých 30 percent voličov, čo je menej než v predchádzajúcich voľbách. Práve nízka účasť podľa pozorovateľov prispela k víťazstvu Bojka Borisova, ktorý má silnú základňu jemu verných voličov.

Víťazstvo bývalej vládnej strany GERB predpovedali už predvolebné prieskumy. Trojnásobný expremiér Borisov však pravdepodobne nebude môcť zostaviť vládu samostatne a má len malé šance na nájdenie potenciálnych koaličných partnerov. Väčšina ostatných strán totiž viní Borisovovu stranu z korupcie a odmieta s ňou spolupracovať. Predbežné výsledky pravdepodobne zverejnia v pondelok.

Petkov: Hybridná vojna Ruska

Už tretie predčasné voľby v tomto legislatívnom období prichádzajú po tom, čo koaličná vláda prozápadného premiéra Kirila Petkova v júni stratila po zhruba polroku vládnutia dôveru parlamentu. Neskôr Petkov tvrdil, že Moskva použila taktiku „hybridnej vojny“, aby jeho vládu zvrhla. Petkovov kabinet po začatí invázie na Ukrajinu zaujal na pomery balkánskej krajiny nebývalo tvrdú pozíciu voči Rusku.

Mnoho Bulharov súznie s proruskými náladami, čo podľa komentátorov poskytuje úrodnú pôdu pre agresívnu kremeľskú propagandu. Vojna na Ukrajine bola jednou z hlavných tém kampane a voliča lákali výzvy proruského vodcu nacionalistov Kostadina Kostadinova, volajúceho po „úplnej neutralite“ Bulharska, vystúpení z NATO či odmietnutí eura. Bulharsko má ambície vstúpiť do eurozóny v roku 2024.

Ďalšie dôležité správy

Zľava grécky minister životného prostredia a energetiky Kostas Skrekas, pedsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a bulharský prezident Rumen Radev po otvorení nového plynovodu medzi Bulharskom a Gréckom.
Neprehliadnite

Bulharsko otvorilo plynovod, ktorý ho zbavuje závislosti na ruskom plyne