Sofia zrušila projekt v roku 2012, pretože sa krajine nepodarilo nájsť zahraničného investora. Bulharsko bolo tiež pod tlakom Bruselu a Washingtonu, aby obmedzilo svoju energetickú závislosť od Ruska. Odvtedy Bulharsko okrem iného opravilo plynové prepojenie so susedným Rumunskom a pracuje na prepojení svojej plynovej siete s Gréckom, Tureckom a Srbskom, aby diverzifikovalo svojich dodávateľov.
Po zrušení projektu elektrárne za desať miliárd eur krajina vyplatila odškodné viac ako 600 miliónov eur ruskej štátnej jadrovej firme Rosatom, ktorá mala poskytnúť jadrové reaktory. Bulharské úrady už uviedli, že elektrárne by sa mohli postaviť, ale bez štátnych garancií alebo povinného dlhodobého kontraktu na nákup elektriny z elektrárne.
V decembri bulharská vláda uviedla, že najväčšia čínska banka ICBC je pripravená projekt elektrárne financovať. Záujem o investíciu do projektu vyjadrila tiež čínska jadrová spoločnosť CNNC.
Počas telefonického rozhovoru B. Borisov a V. Putin tiež zdôraznili spoločný záujem o výstavbu plynového uzla na bulharskom území, uviedol tlačový úrad bulharskej vlády. Plány na plynový uzol v čiernomorskom prístave Varna, ktorý by skladoval a prevážal plyn z Ruska a oblasti Kaspického mora do juhovýchodnej a strednej Európy, prišli potom, čo ruský plynárenský gigant Gazprom zrušil projekt plynovodu South Stream. Ten mal prepravovať ruský plyn Čiernym morom cez Bulharsko do strednej Európy, napísala agentúra Reuters.
