Po desiatich rokoch vlády Vladimira Putina – najprv ako prezidenta a teraz ako premiéra – by malo byť jednoduchšie predpovedať budúcnosť Ruska. Pravda je, že V. Putin má hlavnú zásluhu, že Rusko je stabilnejšie ako v chaotických deväťdesiatych rokoch. V mene tejto „stability“ prevzal kontrolu nad ruskou televíziou, parlamentom, veľkým kusom ekonomiky a takmer nad celou politikou.
Posvätil lojálneho podriadeného Dimitrija Medvedeva za prezidenta a sám prevzal úlohu mocného premiéra. A ako už v septembri V. Putin vyhlásil, ďalšie prezidentské voľby rozhodnú rovnakým spôsobom on a D. Medvedev.
Všemocný Vladimir Putin
Napriek tomu je budúcnosť Ruska neistá ako vždy. Čiastočne preto, lebo rozhodnutia závisia od vôle V. Putina a ťažko rozlúštiteľných vzťahov v rámci Kremľa. A nie od inštitúcií ako parlament či súdy. Čiastočne tiež preto, lebo nie všetky rozhodnutia, ktoré prijme, sa aj realizujú, pretože ich zablokuje korupcia.
Korupcia sa v posledných rokoch zhoršila, ekonomika je závislejšia od ropy a infraštruktúra zo sovietskej éry už dosluhuje. Najhoršie je, že násilie zo severného Kaukazu sa rozšírilo z Čečenska – ktoré V. Putin spacifikoval – do zvyšku regiónu. Správy o vraždách a výbuchoch prichádzajú z Ingušska a Dagestanu denne. Takisto aj z Čečenska.
Vo vlastnom článku zverejnenom v septembri 2009 D. Medvedev všetky problémy priznal. Písal o neefektívnej ekonomike, o polosovietskom sociálnom systéme, slabej demokracii, negatívnych demografických trendoch a o nestabilnom Kaukaze. No v tom istom článku vyzýval na opatrnosť pred transformáciou politického systému. Ako veľa ruských technokratov, aj on, zdá sa, verí, že znalostná a inovatívna ekonomika – uznávaný cieľ – môže mať úspech v krajine, ktorá nie je slobodná ani spravodlivá.
Názory na budúcnosť Ruska sa rôznia. Niektorí vidia Rusko autoritatívnejšie, nacionalistickejšie a agresívnejšie voči susedom či k snahám otvárať politiku konkurencii a modernizovať vlastnú ekonomiku. Iní vidia Rusko pomaly padať do stagnácie. Ktorý pohľad sa ukáže ako správny, bude vo veľkej miere závisieť od ceny ropy: vyššia cena bude naznačovať stagnáciu, prudký prepad ceny by nútil Rusko zvažovať ťažké alternatívy.
Súd a omyl
Na domácej scéne bude najväčším testom smerovania Ruska druhý súdny proces s niekdajším oligarchom Michailom Chodorkovským. Jeho súd sa stal ukážkovým príkladom politických zásahov a represií. Prvý proces s M. Chodorkovským a jeho obchodným partnerom Platonom Lebedevom bola hanba. Druhý je absurdný: konštatuje, že už sama existencia niekdajšej ruskej ropnej jednotky Jukos bola nelegálna. Súdny proces sa každý deň vysmieva zo sľubu D. Medvedeva vybudovať nezávislé súdnictvo. M. Chodorkovského takmer isto neoslobodia. Mohol by dostať ďalších 22 rokov k tým sedem a pol, ktoré si odsedel. Alebo by mohol dostať symbolický rok či dva navyše k súčasnému trestu, ktorý mu uplynie v roku 2011. V zahraničnej politike sa ruský nový rok začne voľbami na Ukrajine. Pred piatimi rokmi V. Putin podporoval prorusky orientovaného Viktora Janukovyča, ktorého zomlela tzv. oranžová revolúcia. Tá vyniesla do prezidentského kresla Viktora Juščenka. Toto bol jeden z najväčších neúspechov V. Putina a zanechal v Kremli horkú pachuť.
Tentoraz sa do ukrajinských volieb zamiešal D. Medvedev urážlivým listom, v ktorom obvinil V. Juščenka z protiruskej politiky. List bol publikovaný na videoblogu D. Medvedeva. Stál oblečený v hrozivej čiernej a pozeral sa na pobrežie Čierneho mora s dvoma hliadkujúcimi ruskými loďami. Zámer bol dvojaký: nakopať V. Juščenka, ktorý takmer s istotou voľby prehrá, a poslať odkaz jeho nástupcovi.
V očiach Kremľa je Ukrajina zlyhaný štát. Po vojne v Gruzínsku v roku 2008 Moskva cíti, že je čas na nastolenie vplyvu na Ukrajine. Nový zákon predložený D. Medvedevom zjednodušuje nasadenie ruskej armády v zahraničí a naznačuje, že nič nevylúčil.
Rusko bude šiesteho mája oslavovať 65. výročie víťazstva v druhej svetovej vojne. V. Putin tvrdí, že po zradcovskom mníchovskom pakte nemal Stalin inú možnosť, ako podpísať tajnú dohodu s nacistickým Nemeckom, ktorá rozdelila Poľsko. Rusko môže výročie využiť na oslavu víťazstva nad fašizmom. Alebo ho môže využiť na ospravedlnenie stalinizmu.
Autor je moskovským korešpondentom časopisu The Economist
Článok je prevzatý z ročenky SLOVENSKO A SVET V ROKU 2010, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 50-51. V predaji do 6. januára 2010.
Foto - Profimedia
