Prinášame Vám online prenos z konferencie TRENDu Smart City:
Zdroj: TREND
Minútu po minúte sme ukončili. Ďakujeme za pozornosť
15: 25 Ideálna individuálna automobilita by mala byť podľa Radoslava Markuša zo spoločnosti ZSE energeticky udržateľná, efektívna, ekologická a digitálna. Apeluje na mestá, aby elektrifikovali autobusy. V spolupráci s mestom Bratislava chce spoločnosť ZSE vybudovať 50 nabíjacích staníc v hlavnom meste.
15:00 V oblasti dopravy sa venujeme viacerým oblastiam, povedal Peter Blaas zo spoločnosti Antik Telecom. Jednou z nich je smart parkovanie či efektívny parkovací systém, ktorý dokáže na jedno parkovacie miesto umiestniť viaceré vozidlá. V meste Košice sme rozbehli projekt na zdieľanie bicyklov. Do roku 2020 plánujeme expanziu do približne desiatich ďalších miest.
14:35 Peter Bánovec z bratislavského magistrátu tvrdí, že smart riešenia za Bratislave nevyhýbajú. Za niekoľko rokov sme smart riešení vyskúšali niekoľko. Je to napríklad blikajúca zelená na semafóroch, ktorá upozorňovala na blížiacu sa červenú. Výsledkom však bolo, že vodiči zrýchľovali počas prejazdu cez križovatku. „Z toho dôvodu už blikajúcu zelenú v Bratislave nenájdete,“ tvrdí.
Našim cieľom je, aby sme dokázali riadiť dopravu v Bratislave prostredníctvom zberu dát, ktoré nám teraz niekde ležia na križovatke. Dáta sú všade, je len otázne ako sa budú zbierať a vyhodnocovať. Kvôli tomu sme v Bratislave zriadili inštitút dátovej politiky, dodáva P. Bánovec.
14:15 Namiesto riešenia skutočných problémov, dopravný systém funguje len na princípe zotrvačnosti, tvrdí Marián Gogola z Katedry cestnej a mestskej dopravy Žilinskej univerzity. Podľa neho plány, ktoré autority realizovali za určitých podmienok, nedokážu naplniť reálne problémy v oblasti dopravy. Systémy integrovanej dopravy by mali šetriť verejné financie a životné problémy. Smart technológie majú byť nástrojom a nie cieľom k budovaniu „múdrych miest“, dodáva M. Gogola.
14:05 V štvrtom paneli budú diskutovať na tému Bez dopravy sa nepohneme Marián Gogola, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Žilinská univerzita (Integrované dopravné plánovanie – potreba súčasných slovenských miest), Peter Bánovec, riaditeľ sekcie dopravy, Magistrát hl. mesta Bratislavy, Peter Blaas, Antik Telecom (Zdieľaná mobilita v Košiciach), Radoslav Markuš, Head of e-mobility v ZSE (Elektromobilita zvyšuje rýchlosť), Peter Barlík, Data Scientist, Instarea + Martin Šveda, Katedra regionálnej geografie, ochrany a plánovania krajiny, Prírodovedecká fakulta UK (Monitoring dopravných tokov ako základ pre rozhodovanie) a Pavel Pelikán, Výkonný riaditeľ, J&T Real Estate.
14:00 Začína štvrtý panel diskusie
13:16 Dávid Šoltýs zo spoločnosti Aero Monitor hovorí o tom, ako sa dajú prostredníctvom moderných technológii monitorovať energetické parametre verejných stavieb. Pomocou termovíznych kamier z dronov dokážu zistiť, aké sú úniky tepla pri budovách a ako proti nim bojovať. Zo svojich meraní napríklad zistili, že zelené strechy na budovách sú v lete chladnejšie ako tie s bežnou strechou
13:01 David Týr z Telekomu vysvetľuje, s akými dátami vo firme pracujú. Na jednej strane sú to takzvané Big Data, čiže údaje z mobilných sietí. Tieto dáta môžu slúžiť napríklad na optimalizáciu dopravy.
Na druhej strane sú to potom takzvané Senzory (Internet vecí). Pomocou senzorov sa zbierajú dáta, ktoré sa posielajú do siete a na spracovanie. Zákazníkom pre tieto dáta sú mestá či firmy. Praktickým využitím je napríklad vlastná smart parking platforma, ktorá vodičom umožní zistiť, kde sú voľné miesta na parkovanie.
12:47 Jozef Šuran zo spoločnosti SAP hovorí o tom, ako dáta zvyšujú inteligenciu mesta. Mestá už dnes vedia prostredníctvom dát mapovať populáciu mesta, pohyb ľudí či dopravu v meste. Riadiť mesto sa dá aj prostredníctvom zozbieraných dát.
Na jeden strane je potreba zozbierať dáta a potom sa môže mesto rozhodovať, ako ich využiť. J. Šuran na príklade čínskeho mesta ukázal, ako dokázalo zlepšiť hromadnú dopravu prostredníctvom zberu a využitiu dát.
12:34 Problémom je, že v súčasnosti politici nemajú víziu a myslia iba v rámci svojho volebného obdobia, tvrdí Igor Wzoš, predseda predstavenstva Slovak Smart City Cluster.
Podľa neho je východiskom z tohto stavu geografický informačný systém, ktorý by slúžil ako manažérsky nástroj. I. Wzoš vysvetľuje, že pomocou analýzy SIM karty by mohli samosprávy zistiť, koľko obyvateľov majú či nastaviť parkovaciu politiku. Geografický informačný systém by sa dal využiť na participáciu a komunikáciu, plánovanie, rozhodovanie o budúcnosti a manažment územia, uvádza predseda predstavenstva Slovak Smart City Cluster.
12:20 Tretí panel nesie názov Dáta nikdy neklamú. Medzi hlavných diskutérov patria Igor Wzoš, predseda predstavenstva, Slovak Smart City Cluster, Jozef Šuran, Senior Presales Specialist, SAP Slovensko (Ako dáta zvyšujú inteligenciu mesta), David Týr, Innovation Manager – Internet of Things, T-Mobile Czech Republic & Slovak Telekom (Využitie nových komunikačných technológií v mestách a krajine) a Dávid Šoltýs, infračervený diagnostik, Aero Monitor (Monitorovanie energetických parametrov verejných stavieb).
12:05 Začína tretí panel diskusie
11:46 V našej obci informujeme občanov, ako správne s odpadom nakladať, tvrdí Marek Kurinec, manažér odpadov, z obce Košeca. Využívame technológiu evidencie odpadov. Cieľom projektu je zvýšiť podiel separovaného odpadu a znížiť náklady na zber odpadu. Za päť mesiacov, čo projekt funguje, sme dospeli k zníženiu zmesového komunálneho odpadu o 20 percent. To ušetrí náklady obce na zber odpadu. Verejnosť náš projekt prijala kladne, uzatvára M. Kurinec.
11:36 V našej spoločnosti sme zistili, že nám chýbajú dáta o odpadoch. Z toho dôvodu sme vytvorili systém, ktorý nám ukáže zrozumiteľné dáta pre nás ale aj pre samosprávu. Obyvateľ vďaka tomuto systému bude mať informácie napríklad o tom, kedy bola nádoba so smeťami vyprázdnená.
11:30 M. Kobolka upozorňuje, že Slovensko sa roku 2020 zaviazalo recyklovať 50 percent odpadu. Podľa neho je potrebné nastaviť určité nástroje, ktoré umožnia lepšie recyklovať odpad.
11:25 Marián Kobolka, konateľ spoločnosti JRK Slovensko, hovorí o smart riešeniach pre odpadové hospodárstvo. V súčasnosti podľa neho končí až 60 percent odpadu na skládkach. Zbavujeme sa surovín, ktoré sú z väčšej časti tvorené biologickým odpadom, ktorý tvorí skleníkové plyny.
11:19 Ako problém Z. Hudeková uvádza nedostatok dát, ktoré môžu samosprávy v problematike zmeny klímy využívať. Súkromní prevádzkovatelia zdrojov nám dáta poskytujú, ale narážame na štátnych poskytovateľov. O spoluprácu sme požiadali aj ministra hospodárstva, tvrdí Z. Hudeková.
Smart city 2019. Téma ekológia mení priority Zdroj: Trend
11:10 Samosprávy majú podľa nej veľmi ťažkú úlohu, pretože im chýbajú údaje z pohľadu zrážok a tepla. V Karlovej Vsi sme vytvorili pocitovú klimatickú mapu mestskej časti. Zisťovali sme, v akých oblastiach sa cítia obyvatelia dobre, kde je problém so vzduchom či vodou. Ako prvá samospráva máme zrážkovo-odtokový model. Vďaka nemu môžeme pomôcť postihnutým oblastiam, dodáva Z. Hudeková.
11:00 Z pozície miest a obyvateľov sú dve veci, ktoré by mali robiť. Je potrebné znižovať emisie skleníkových plynov a taktiež je potrebná adaptácia miest na zmenu klímy, tvrdí krajinná architektka Zuzana Hudeková z projektu Odolné sídliská.
10:55 Klimatológ Jozef Pecho tvrdí, že klimatická zmena akceleruje. Už teraz vieme, že oteplenie na Slovensku presiahne v tom lepšom odhade štyri stupne Celzia. Podľa J. Pecha až 70 percent emisií pochádza práve z miest. Pokiaľ mestá nezačnú riešiť tento problém, tak vývoj bude dosť neradostný. Trend vysychania Slovenska je dosť rýchli. „Samosprávy budú ako prvý problém riešiť nedostatok vody,“ myslí si J. Pecho.
10:40 Podľa M. Haluša by mali byť samosprávy viac ambiciózne. Mali by mať ciele, ktoré by mali byť splniteľné, tvrdí. Podľa neho je to dôležité z toho hľadiska, lebo sa planéta každým rokom viac otepľuje. Adaptačné opatrenia na zmenu klímy sú v rukách samospráv. Zmenu klímy si treba uvedomovať pri strategických rozhodnutiach. To znamená revitalizovať betónové džungle, zvyšovať územie zelene či zachytávať vodu v meste, vysvetľuje M. Haluš. Existujú na Slovensku aj pozitívne príklady. Podľa neho je ale dôležité, aby sa to dialo všade a aby sa z tejto témy stal mainstream.
10:36 Martin Haluš z Inštitútu environmentálnej politiky hovorí o tom, čo môže samosprávy robiť, aby boli smart. Mnohé samosprávy sa nezaoberahú adaptáciou na zmeny klímy. Situácie nie je dobrá, tvrdí. Akuálnou témou v súčasnosti je, ako znižovať emisie. Na Slovensku stále zomiera veľa ľudí (10 percent), ktorí zomierajú na zlý stav ovzdušia. Sú to tie oblasti Slovenska, kde sa stále vykuruje drevom a uhlím. Samospráva by podľa M. Haluša mala motivovať ľudí využívať čistejšie formy dopravy, zakázať vykurovať tuhými palivami a zvyšovať energetickú hospodárnosť verejných budov.
10:20 V druhom paneli s názvom Ekológia mení priority diskutujú Martin Haluš, riaditeľ, Inštitút environmentálnej politiky, Ministerstvo životného prostredia SR, Jozef Pecho, klimatológ, Slovenský hydrometeorologický ústav, Zuzana Hudeková, krajinná architektka, MČ Bratislava-Karlova Ves (Projekt Odolné sídliská), Marián Kobolka, konateľ, JRK Slovensko a Marek Kurinec, manažér odpadov, obec Košeca.
10:10 Začína druhý panel diskusie
Anketa: myslíte si, že mestá a obce by mali žiadať o peniaze na smart riešenia samostatne, alebo by sa mali spájať?
Michal Kaliňák, hovorca ZMOS: Ukazuje sa, že smart nie sú len technológie, ale schopnosť spolupracovať napríklad pri zakladaní centrier zdieľaných služieb. Tam by mali vedieť dotiahnuť odborníkov, ktorí sa v danej problematike vyznajú. Tak by sa mohli pripraviť na nové programové obdobie v čerpaní eurofondov. Ak v nich budú úspešné, tak presvedčia občanov, aby tam ostali žiť a neodchádzali inde.
Stanislav Plevák, vedúci oddelenia pre verejný a neziskový sektor, Slovenská sporiteľňa: Obce môžu žiadať o peniaze aj samostatne, ale aj v rámci nadregionálnej spolupráce. My máme pre všetky aj malé obce urobený rating a vieme im požičať na 50 percent z ročných príjmov čo môže byť desiatky aj stovky tisíc eur. Vieme poskytnúť aj úver, ktorý dokáže zafinancovať obci aj päť percentnú účasť na eurofondoch. Efektívnejšie je však požičiavať regiónu, hoci financovanie združení obcí je len v začiatkoch. Financujeme napríklad mieste akčné skupiny v regiónoch.
9:48 Slovenská sporiteľňa organizuje druhý ročník grantového programu „Mám na to“. Projekt musí byť zameraný na rozvoj obcí a miest a je určený pre rôzne inštitúcie, približuje S. Plevák.
9:45 Stanislav Plevák zo Slovenskej sporiteľne tvrdí, že ich spoločnosť robí množstvo vecí, ktoré obce robia smart. Medzi ich projekty patria podpora športu či životného prostredia priamo z nadácie. Organizujme podujatie WhatCity k cirkulárnej ekonomike, tvrdí S. Plevák. Slovenská sporiteľňa má ako jediná banka na trhu odborníkov, ktorí spolupracujú so samosprávami. V projekte sociálnej banky spolupracujeme s organizáciami a ľuďmi, ktoré sa ťažko dostávajú k peniazom.
Smart city 2019 Zdroj: Trend
9:38 Chceme vytvoriť národnú stratégiu do konca roka, tvrdí. D. Žiláková. Už to nebudú fragmentované záležitosti, ale národná stratégie. S EIB sme vytvorili platformu, ktorá pomôže obciam s financovaním a poskytnutím úverov. Cieľom je zvýšenie využívanie finančných nástrojov.
9:32 Eurofondy sú nutnosť na to, aby sa financovali základné potreby v štáte, tvrdí Denisa Žiláková generálna riaditeľka Sekcie centrálny koordinačný orgán, Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Starostovia nemajú podľa nej čas hľadať informácie. „Kvôli tomu sme vytvorili web, kde nájdu všetky informácie o koncepte smart,“ tvrdí. Portál funguje od jari tohto roku a obsahuje aktuálne výzvy. Okrem toho je k dispozícii aj zákaznícka linka, ktorá pomáha žiadateľom. Prvá výzva v sebe zahŕňa zriadenie WIFI pre obce, zlepšenie IT služieb v obci, parkovanie pre ZŤP, aby sa tieto parkovacie miesta nezneužívali, inteligentný a lepší samosprávny kraj, nízkouhlíkovú stratégiu či účinnejší systém na zásobovanie s teplom. Všetky tieto výzvy boli vyhlásené.
9:21 Podľa M. Kaliňáka je smart filozofia/gazdovský rozum s technológiami. Je to komplexné, inovatívne a udržateľné riešenie v mestách a obciach, tvrdí. M. Kaliňák hovorí o tom, že je dôležitá spolupráca medzi samosprávami a tretím sektorom. „Funkčný a dôveryhodný systém môže byť lepší,“ dodáva. Víziou nášho projektu je spolupracovať a pracovať s dátami. Našu víziu môžeme naplňovať prácou s dátami.
9:16 Prvý panel je o využití smart riešení v mestách. ZMOS musí byť v tejto oblasti aktívny, tvrdí M. Kaliňák. Podľa neho žijeme vo vidieckej krajine, v ktorých je mnoho samospráv. 96 percent zo všetkých samospráv je dedín, upozorňuje hovorca ZMOSu. Mnoho zo samospráv s nachádza v pohraničných oblastiach a preto sa obyvatelia týchto obcí pýtajú, prečo niektoré služby fungujú lepšie. Viac ako polovica starostov vie čo predstavuje koncept smart a 75 percent z nich má podľa nich prínos pre modernizáciu. Pre skoro 74 percent starostov je koncept smart prínosom pre medziobecnú spoluprácu.
9:00 V prvom paneli budú diskutovať na tému Inteligencia pre mesto Michal Kaliňák, hovorca, tajomník rady expertov ZMOS (Podpora ZMOS pre Smart Cities), Denisa Žiláková, generálna riaditeľka, Sekcia centrálny koordinačný orgán, Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (Eurofondy pre Smart Cities) a Stanislav Plevák, vedúci oddelenia pre verejný a neziskový sektor, Slovenská sporiteľňa (Financie pre rozvoj miest a obcí).
8:55 Konferencia je rozdelená do štyroch tématických okruhov. Odborníci budú diskutovať na témy inteligencia pre mesto, ekológia mení priority, dáta nikdy neklamú a bez dopravy sa nepohneme. Kompletný program si môžete pozrieť tu.
8:50 Vitajte pri online prenose z konferencie Smart city 2019: Digitál je šanca aj pre slovenské mestá.
