Guvernér Chorvátskej národnej banky, ktorý sa čoskoro zároveň stane aj guvernérom Európskej centrálnej banky (ECB), Boris Vujčič si veľmi dobre pamätá, ako sa jeho krajina v 90. rokoch 20. storočia zmietala v inflačnom náraste. Niekedy to bolo až o 1 500 percent. Bolo to v čase, keď krajina bojovala za nezávislosť od bývalej Juhoslávie. Guvernér je presvedčený, že politici eurozóny musia v súčasnej situácii konať agresívne.

„Je jasné, že toto je správna cesta,“ povedal budúci člen Rady guvernérov ECB v rozhovore, z ktorého vyberala agentúra Bloomberg. Podporil tak tohtoročné zvýšenie úrokových sadzieb zo strany ECB o 75 bázických bodov. „Ako sme sa v Chorvátsku v posledných desaťročiach naučili, keď je inflácia vysoká, keď sa blíži k dvojciferným úrovniam, môže sa stať chorobou sama osebe.“

Chorváti prijmú euro

V januári sa B. Vujčič stane 26. členom Rady guvernérov ECB práve po tom, ako jeho krajina prijme euro. Tento moment bude znamenať vyvrcholenie viac ako desaťročného úsilia, odkedy sa vojnou zničená ekonomika snažila zaradiť do najväčšej menovej zóny sveta – eurozóny.

Návštevníci z Európy, ktorí dovolenkujú na chorvátskom pobreží Jadranského mora, si už nebudú musieť vymieňať kuny; dovozcovia budú čeliť menším devízovým rizikám. Už dnes sú také položky ako autá a nehnuteľnosti v Chorvátsku ocenené v eurách, ľudia si už istý čas tvoria v európskej mene svoje úspory.

V eurozóne je teraz inflácia nad deväť percent, v Chorvátsku až 12 percent. V tomto kontexte a narastajúcemu nebezpečenstvu recesie v euroregióne má B. Vujčič jasno v tom, akú politiku by mala ECB zastávať, a síce jastrabiu. Takýto postoj ho môže dostať do sporu s predstaviteľmi banky, presadzujúcimi holubičiu, resp. expanzívnu politiku, keďže ekonomický rast sa spomaľuje.

Dominantný cieľ

„Inflácia, ak je trvalo silná, musí byť jednoznačne dominantným cieľom,“ povedal budúci guvernér ECB vo svojej kancelárii v centre Záhrebu. „Venovať teraz veľkú pozornosť nižšiemu rastu na úkor boja proti inflácii môže byť často lákavé. Ale ak by sme dopustili, aby sa inflácia zakorenila, to prináša vždy vyššie náklady ako dočasný pokles HDP.“

Kuna je s eurom spojená už viac ako dve desaťročia. Získanie kresla v ECB však ponúka 58-ročnému B. Vujčičovi perspektívu väčšej kontroly nad národnou menou. „Je ťažké predpovedať ekonomiku v krátkodobom horizonte, o to viac v dlhodobom horizonte,“ povedal a neobáva sa, že by nezvládol tlak náročného obdobia.

„Prirodzene sa nestresujem. V stresových obdobiach sa cítim pokojne. Ide len o to, že mozog začne pracovať veľmi, veľmi rýchlo. A baví ma to.“