Ako ďalej s metropolitným regiónom Bratislavy? Žiada si poctivé územné plánovanie a spoluprácu

Dodržiavanie a naplnenie územného plánu ako komplexného dokumentu rozvoja platí pre hlavné mesto aj pre mestá a obce Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). Územný plán je záväzným vyjadrením dohody medzi občanmi, majiteľmi pozemkov, developerov a ďalších aktérov v území.

Na stole je už roky potreba riešiť dilemu, či metropolitný región Bratislavy áno alebo nie a kto mu bude šéfovať. Znamenalo by to však zásah do súčasných kompetencií v územnosprávnom členení.

Neriešenie tejto výzvy politikmi sa vracia do života v regióne späť ako bumerang.

Moderný stavebný zákon

Rozvoju by výrazne pomohol moderný stavebný zákon, ktorý by sa zaoberal najmä procesmi v stavebnom konaní, aby sa zrýchlilo. Svoje skúsenosti z praxe má bratislavský magistrát pri vydávaní záväzných stanovísk ku zámerom výstavy aj mestá a obce napríklad pri zmene územného plánu.

Ďalej, legislatívna podpora nájomného bývania aj pre samosprávy by vyčistila a férovo nastavil vzťah s developermi ako podnikateľskými subjektmi, ktoré majú financie, pozemky a projekty.

O týchto témach i iných sa otvorene hovorilo na realitnej konferencii TRENDu Ako sa buduje nová Bratislava (28. 9.), na ktorej vystúpili hostia zo štátnej správy, samosprávy a developerského sektora.

Účastníci diskutovali v štyroch sekciách o územnom pláne a riadení mesta, nájomnom bývaní, prioritách územného rozvoja a o udržateľnej a uhlíkovo neutrálnej Bratislave. 

Podnetná bola informácia predsedu BSK Juraja Drobu, že ročne do kraja prichádza až 8-tisíc nových obyvateľov v produktívnom veku, ktorí majú prirodzené požiadavky napríklad na zdravotnú a školskú infraštruktúru v obciach.

Preťažená a chýbajúca infraštruktúra

Pretože mesto Bratislava a tri okresy kraja sú spojené nádoby, nedostatky v infraštruktúre sa prelievajú do hlavného mesta. Odrážajú sa v tlaku najmä na cesty.

Námestníčka bratislavského primátora Tatiana Kratochvílová a predseda BSK Droba sa zhodli, že treba podporiť koľajovú dopravu na území mesta a do mesta, kde je 70 kilometrov železničných tratí, výstavbou prestupných bodov či zvýšením kapacity tratí.

Podľa J. Drobu treba postaviť aj druhé koľaje na niektorých železničných tratiach smerom do Bratislavy z Pezinka a Dunajskej Stredy, aby klesla obojstranná preťaženosť ciest osobnou automobilovou dopravou.