„Referendum nebolo možné, pretože pohľad predstaviteľov oboch strán bol odlišný a ani sa nevedeli zhodnúť na znení referendovej otázky. Preto ústavným zákonom došlo k rozdeleniu ČSFR. Bolo to najprijateľnejšie riešenie,“ konštatoval Roman Michelko.
R. Michelko je členom Správnej rady ÚPN (Ústavu pamäti národa). V minulosti ho denník Sme označil za „mečiarovca“ a spájal ho so stranou Smer, pretože robil v parlamente asistenta poslancovi Jánovi Podmanickému.
Oboch ich spája aj to, že relativizovali vojnový Slovenský štát Jozefa Tisa, za ktorého vlády boli na Slovensku ešte tvrdšie rasové zákony proti židom, ako v nacistickom Nemecku.
Aj Anton Hrnko z SNS ocenil, že už 25 rokov „máme Slovenskú republiku“. Ako účastník niektorých rokovaní s českou stranou uviedol, že konečná dohoda o našej národnej štátnosti sa rodila komplikovane.
„Skutočne bol problém, ako z tej federácie vyjdeme. Najväčšie sklamanie pre Slovákov pri delení majetku boli financie a kultúrne dedičstvo. Buďme radi, že sme s Čechmi priatelia a že sú za riekou Morava,“ uzavrel svoju prednášku A. Hrnko.
Prejav mal aj historik, ktorý pripomínal historické udalosti predchádzajúce rozdeleniu oboch krajín. Po skončení podujatia podľa správy TASR s prednášajúcimi „diskutovali historici“.
