Americký prezident Barack Obama aj viacerí lídri európskych krajín sa púšťajú do riskantnej podpory neduživých ekonomík obrovskými vládnymi výdavkami. O plusoch a mínusoch týchto opatrení TREND informuje v novom čísle.

Priestoru na skepsu o účinnosti fiškálnych stimulov dopytu či ponuky je určite dosť. No postup, ktorý si zvolila slovenská vláda, je opačný extrém. Kabinet Roberta Fica sa hospodársku krízu rozhodol uhovoriť na smrť.

Predstierať činnosť bohatierskymi rečami a venovať sa fiktívnym problémom bola počas dobrých rokov úspešná politická stratégia. Priaznivcom naplnila ideál silného vodcu, oponentov naučila nemať žiadne očakávania. Vďaka tomu nie je ani jedna strana sklamaná. Do ťažkého roku 2009 tak Slovensko vstúpilo paradoxne: od politika, ktorý sľuboval riešiť všetko rýchlo, lacno a bezbolestne, nikto nežiada praktické výsledky.

Budíček!

Je otázka, dokedy stratégia vydrží, ale premiér z roly nevybočil. Zakladá potemkinovskú Radu pre hospodársku krízu, vykladá o vyhodnocovaní mysterióznych „opatrení“, ktoré vláda urobila, a sľubuje nové, tiež zahalené tajomstvom.

Deklarovaný cieľ dostať Slovensko medzi päť najrýchlejšie rastúcich ekonomík EÚ je čistá facka príčetnosti domáceho publika. Sekunduje tomu najlepší minister financií v Európe – keď poruší bobríka mlčania – a čoraz deravejší verejný rozpočet sa snaží rečami prečarovať na zásobáreň fiškálnych stimulov.

Popravde, niežeby vláda mala extra manévrovací priestor. So zahraničným dopytom nič neurobí. Môže akurát v pozícii čierneho pasažiera čakať, či stimuly veľkých krajín prinesú sekundárny osoh aj Slovensku.

 Doma bude zázrak, keď sa podarí vyčerpať naplánovaný balík eurofondov či rozbehnúť aj iný väčší projekt než predražený mýtny systém. Bojovať proti kríze ďalším deravením rozpočtu nižšími daňami je z hľadiska okamžitých efektov tiež sporné. A keďže podľa premiéra by išlo rovno o sabotáž, považujme debatu za uzavretú.

Na druhej strane, hoci vláda čas na rýchle opatrenia nonšalantne prespala, neznamená to, že nie je čo robiť. Štrukturálne nedostatky ekonomika mala aj počas boomu a kríza ich len zdôrazní. A raz sa skončí, takže by bolo fajn, keby si krajina dovtedy zlepšila pozíciu na investičnej mape. Povedzme i oprášením dokumentu Slovensko 21 (na pripomenutie Jánovi Počiatkovi – to je taký program reforiem, čo vlani poslal do Bruselu, aby dobre vyzeral).

Očakávania, ktoré R. Fico vyvolal pred voľbami, sa po necelých troch rokoch zmenili na nulový dopyt po hmatateľných výsledkoch. To je nezdravý stav. Lebo prirodzeným dôsledkom môže byť len nulová ponuka. Žiada sa napísať „Budíček!“, ale s týmto verbálnym stimulom sú spojené – ako inak – nulové krátkodobé očakávania. Zmätok je najmä v tom, či výzvu viac smerovať na ponuku alebo na dopyt.