“Južný prúd je spôsob, ako odstrániť tranzitné riziká pre európskych spotrebiteľov. Ak je u európskych spotrebiteľov dopyt po znížení rizík, potom Južný prúd (South Stream) postavíme, ak takýto dopyt neexistuje, nebudeme ho stavať,” cituje ministra agentúra RIA Novosti.
A. Uljukajev dodal, že ak bude Európska komisia projekt plynovodu naďalej blokovať, prejde riziko prerušenia dodávok ruského plynu úplne na Európsku úniu.
South Stream je po už fungujúcom plynovode Nord Stream, ktorý vedie z Ruska po dne Baltického mora do Nemecka, druhým veľkým projektom na prepravu ruského plynu do Európy, obchádzajúci tradičné tranzitné krajiny, najmä Ukrajinu. Má viesť po dne Čierneho mora do Bulharska a ďalej cez Srbsko, Maďarsko a Slovinsko do severného Talianska a do rakúskeho Baumgartenu.
South Stream Zdroj: Gazprom
Za a proti
Na rozdiel od plynovodu Nord Stream žiada Európska komisia od južného plynovodu dodržiavanie všetkých požiadaviek tzv. tretieho energetického balíčka EÚ, najmä vlastnícke oddelenie ťažby plynu od jeho prepravy a distribúcie a uvoľnenie časti kapacity plynovodu pre iných dodávateľov. Vyčíta Gazpromu aj porušenie európskej protimonopolnej legislatívy.
Názor na South Stream rozdeľuje európske krajiny. Proti jeho výstavbe vystupujú viaceré európske krajiny, najmä tradiční tranzitéri ruského plynu do Európy - Ukrajina, ale aj Slovensko. Tie by prišli o tranzitné poplatky a priame dodávky plynu. Projekt naopak podporuje Maďarsko, Srbsko, Rakúsko a donedávna aj Bulharsko, teda krajiny, cez ktoré má plynovod viesť a pre ktoré by znamenal nemalý ekonomický prínos.
Všeobecná námietka odporcov nového ruského megaplynovodu s ročnou kapacitou 63 miliárd kubických metrov je, že by viedol k ešte väčšej závislosti Európy od ruského plynu. Európska únia i jej členské štáty totiž najmä po plynovej kríze v januári 2009 reálne presadzujú diverzifikáciu zdrojov a trás prepravy plynu.
Odporcovia ruského projektu poukazujú aj na skutočnosť, že South Stream je politickým, veľmi drahým a vzhľadom na už existujúce prepravné kapacity aj zbytočným projektom.
Gazprom v súčasnosti dodáva plyn do Európy troma hlavnými trasami: plynovodmi Nord Stream, Bratstvo (cez Ukrajinu a Slovensko) a Jamal – Európa (cez Bielorusko a Poľsko).
Dá sa predpokladať, že po výstavbe South Streamu by sa dodávky ruského plynu do Európy cez Ukrajinu a Slovensko postupne zastavili. Už v tomto roku sa v porovnaní s vlaňajškom výrazne znížili.
Dodávky ruského plynu na Slovensko cez Ukrajinu (v mil. m3 denne) Zdroj: cdu.ru, eegas.com
Otázniky nad projektom
Okrem európskych protiruských sankcií a pretrvávajúceho sporu s Bruselom ohľadom dodržiavania energetických pravidiel Únie má Moskva, pretláčajúca výstavbu plynovodu South Stream aj ďalšie problémy.
Októbrové parlamentné voľby v Bulharsku vyhrala proeurópska strana expremiéra Bojka Borisova, ktorá na rozdiel od doteraz vládnucich socialistov nechce stavať nový plynovod bez súhlasu Európskej únie. Bulharsko je pre celý projekt kľúčovou krajinou. Jediným členom EÚ, ktorý je odhodlaný časť plynovodu na svojom území stavať bez ohľadu na názor Únie a USA, je Maďarsko.
Nepriaznivé signály Gazpromu vyslal aj jeho najväčší partner v projekte – taliansky energetický koncern ENI. Jeho výkonný riaditeľ Claudio Descalzi začiatkom novembra vyhlásil, že ak budú investičné náklady na projekt neustále rásť, nevylučuje, že ENI z neho vystúpi.
“ENI sa bude zaoberať South Streamom, ak suma potrebných investícií (ENI) nepresiahne 600 miliónov eur, v opačnom prípade preskúmame možnosť vystúpiť z projektu,” uviedol.
Posledné zvýšenie nákladov na projekt – zo 16 na 23,5 miliardy eur – oznámil Gazprom začiatkom novembra. Podiel ENI na projekte je 20 percent, polovicu má Gazprom a po 15 percent francúzska EDF a nemecký Wintershall.
Gazprom tento týždeň oznámil, že začiatok výstavby morskej časti plynovodu South Stream, plánovaný na november, sa odkladá o mesiac.
Priorita? Čína
“V súčasnej krízovej ekonomickej situácii vzniká otázka stanovenia priorít. A teraz je (pre Rusko) prioritou výstavba plynovodov nie do Európy, ale do Číny,” povedal portálu Gazeta.ru šéf ruského Fondu národnej energetickej bezpečnosti Konstantin Simonov.
Rusko podpísalo s Čínou tridsaťročný kontrakt za 400 miliárd dolárov na dodávku 38 miliárd kubických metrov plynu ročne. Na tieto dodávky ruského plynu do Číny “východnou cestou” treba vybudovať plynovod Sila Sibíri. Predbežné náklady na jeho výstavbu sú v prepočte na aktuálny kurz rubľa 14 miliárd eur.
Druhý kontrakt pripravený na podpis by mal Číne zabezpečiť v nasledujúcich troch desaťročiach ďalších 30 miliárd kubických metrov ročne. Do Číny by z Ruska smeroval “západnou cestou” cez plánovaný plynovod Altaj. Náklady na jeho výstavbu sa odhadujú na približne deväť miliárd eur.
