Bez euroúradníkov nemá Európa žiadnu budúcnosť. To nie je vtip, ale nápis na transparente počas nedávnej demonštrácie zamestnancov európskych inštitúcií, ktorí sa bránia prípadnému zmrazeniu platov. Ich priemerná mzda sa pritom pohybuje okolo 4 000 eur mesačne a daňová sadzba sa začína na ôsmich percentách. Priemerný plat v Belgicku dosahuje zhruba 2 500 eur mesačne a zložená daňová kvóta 54 percent. Skúste si predstaviť podobnú situáciu v ktorejkoľvek inej krajine EÚ. Nepredstaviteľné.
Samotný transparent až tak neklame. Z Bruselu v súčasnosti pochádza prinajmenšom 80 percent legislatívy členských štátov. Hoci tie môžu do jej podoby výrazne prehovárať, Lisabonská zmluva ich právomoci citlivo obmedzila v prospech únijných inštitúcií. Európski politici pritom prijatie zmluvy ospravedlňovali presným opakom, mala štátom umožniť presun niektorých právomocí z Bruselu späť na národnú úroveň. Nestalo sa.
Za normálnych okolností by ste možno nad týmto vývojom pokrčili ramená. Nie však v čase, keď Európa prechádza zmenami, ktoré ovplyvnia život každého z nás i mnoho nasledujúcich generácií. Táto doba musí prinášať idey, vášeň a odhodlanie. Systém úradníckej správy, ktorý najväčšie štáty únie v posledných rokoch v Bruseli vybudovali, však nič také neprináša a zo svojej podstaty ani nemôže.
Posledné, čo zamestnanca Európskej komisie, Rady EÚ a ďalších únijných inštitúcií zaujíma, je osud konkrétneho človeka v Grécku, Španielsku či v Írsku. Vzhľadom na vzdialenosť je to logické. No opatrenia, ktoré ovplyvňujú životy tamojších občanov, pochádzajú práve z rúk týchto ľudí, ktorí v Grécku možno nikdy ani neboli. Nemecká kancelárka ho oficiálne navštívila len pred niekoľkými týždňami, hoci osud Grékov drží v rukách už tri roky.
„Keď všetci zmýšľajú podobne, nikto v skutočnosti nemyslí,“ povedal jeden zo zakladateľov USA Benjamin Franklin. Jeho slová dokonale odzrkadľujú súčasnú situáciu vnútri únijných inštitúcií, hoci zazneli v 18. storočí. Likvidácia národnej odlišnosti a rozmanitosti ideí priviedla EÚ do bodu, keď zásadné rozhodnutia prijímajú tí, ktorých nikto nezvolil. Nielenže nemajú žiadnu legitimitu, ale nikomu sa ani nemusia zodpovedať.
José Barroso, Herman Van Rompuy, Catherine Ashtonová sú len pokusom o popieranie tejto reality. Tváre politikov, ktorí majú v občanoch vytvoriť dojem, že únijné inštitúcie majú legitimitu, pretože v ich čele stojí politik. Hlavná téma vydania TRENDU, ktoré držíte v ruke, sa snaží ukázať, kto sú skutoční vládcovia únie, o ktorých menách väčšina z vás zrejme ani nikdy nepočula. Majme však na pamäti, že súčasná podoba únijných inštitúcií sa nezrodila z ničoho, ale že je výsledkom práce hlavných architektov európskej integrácie.
Autor je vedúci zahraničnej a ekonomickej redakcie ČTK.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 45/2012. Téme sa TREND venoval v článkoch Diktatúra byrokratov, Na pase záleží a Najskôr žiarovky, teraz hlavice spŕch.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
