Európska únia zvažuje odstúpenie od energetickej zmluvy, ktorá chráni investície do fosílnych palív. Hovorca Európskej komisie pre Politico povedal, že Komisia v utorok odporučila krajinám EÚ, aby blok „uskutočnil koordinované odstúpenie“ od Zmluvy o energetickej charte (ECT).
Predtým web zverejnil dokument, ktorý načrtáva názor interných právnych služieb Komisie, že úplný odchod z EÚ bude „nevyhnutný“ po tom, čo sa niekoľko krajín EÚ vrátane Francúzska, Nemecka, Holandska, Poľska a Španielska minulý rok vzbúrilo. Vyhlásili, že jednostranne opustia dohodu.
Komisia roky presadzovala reformu paktu a ponechanie krajín EÚ v ňom. Vzhľadom na exodus však exekutíva EÚ v utorok diplomatom povedala, že teraz podporuje odstúpenie dohody. Niet divu, že Európska komisia teraz dospela k záveru, že odchod z EÚ sa zdá byť v tomto politickom kontexte nevyhnutný. Je najvyšší čas uskutočniť tento výstup,“ povedala Anna Cavazziniová, europoslankyňa, ktorá vedie rokovania o zmluve v Európskom parlamente.
Charta je najpoužívanejšou investičnou zmluvou na svete. Bola navrhnutá v 90. rokoch minulého storočia s cieľom povzbudiť západoeurópske spoločnosti k investíciám v postkomunistických štátoch. ECT ponúka veľkorysú ochranu odhadovaným investíciám do uhlia, ropy a zemného plynu v EÚ, Spojenom kráľovstve a Švajčiarsku vo výške 344,6 miliardy eur, čo umožňuje spoločnostiam žalovať krajiny za ušlý zisk v dôsledku zmien vo vládnej politike.
Zmluva je však teraz v rozpore so záväzkom EÚ obmedziť využívanie fosílnych palív v rámci projektu Green Deal. Komisia sa pokúsila reformovať pakt pre viac ako 50 krajín, ale členovia ECT v strednej a východnej Ázii neboli ochotní vzdať sa ochrany. To vyvolalo veľkú kampaň proti dohode, ktorú viedli mimovládne organizácie, ku ktorej sa neskôr pridali aj vlády Francúzska a Španielska.
Falošná nádej
„Stále existuje falošná nádej, že dohody ako ECT povedú k ďalším investíciám,“ povedala Cornelia Maarfieldová, senior koordinátorka obchodnej a investičnej politiky v zelenej aliancii CAN Europe. „Ale nikdy sa nedokázalo, že to tak je.“
Obavy z dohody sa potvrdili v posledných rokoch, najmä keď Holandsko zažalovali dve nemecké uhoľné spoločnosti za jeho plány na postupné ukončenie používania tohto vysoko znečisťujúceho paliva. Komisia teraz nemá inú možnosť, ako súhlasiť s odporcami dohody. „Nemodernizovaná ECT nie je v súlade s politikou EÚ na ochranu investícií ani s Európskou zelenou dohodou,“ uviedol hovorca.
Politico kontaktovalo diplomatov z niekoľkých členských krajín EÚ, z ktorých niektoré oznámili, že plánujú odstúpiť od dohody, a iné, ktoré nie. Všetci povedali, že berú na vedomie zmenu názoru Komisie.
Navonok sa odstúpenie od dohody javí ako jasný krok pre klimaticky ambiciózny euroblok. Má to však háčik: „klauzula o skončení platnosti“, ktorá necháva krajiny otvorené súdnym sporom 20 rokov po vystúpení z paktu.
V právnej poznámke Komisie sa uvádza, že budúce súdne spory môžu byť obmedzené, pretože väčšinu investícií do energetiky v EÚ uskutočňujú spoločnosti z EÚ. Komisia navrhla, aby krajiny EÚ vypracovali medzi sebou dohodu v tom zmysle, že ECT sa „neuplatňuje a nikdy neuplatňovala vo vzťahoch v rámci EÚ“.
Čo bude ďalej?
Koordinovaný výstup však nebude mať žiadny vplyv na súčasné konanie, povedal Johannes Tropper, výskumník práva na Viedenskej univerzite. Spoločnosť z EÚ by stále mohla využívať ochranu ECT, ak má dcérsku spoločnosť v krajine, ktorá pakt neopustila. Projekty s investíciami z krajín mimo EÚ by stále podliehali potenciálnemu právnemu konaniu.
Ak by bolo úplné vystúpenie nakoniec zamietnuté, exekutíva EÚ by čelila dvom záložným scenárom: vystúpenie, ktorému by predchádzali rokovania zamerané na zabezpečenie toho, aby niektoré štáty EÚ zostali súčasťou reformovanej zmluvy; alebo prinútiť Radu, aby podporila reformy pred tým, než sa pristúpi ku koordinovanému odchodu.
Prvá možnosť by umožnila obhajcom ECT zostať pridružení k revidovanej verzii paktu, a to aj napriek následnému vystúpeniu EÚ a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom). To by „umožnilo prijať modernizáciu ECT, a to aj v prospech zmluvných strán, ktoré nie sú členmi EÚ,“ uvádza sa v právnej poznámke.
Poslednou cestou by EÚ a Euratom podporili revíziu zmluvy, pričom by „súbežne začali konanie o ich odstúpení“. Komisia si však uvedomuje, že toto „by bolo v rozpore s verejným a politickým vyhlásením, ktoré už urobilo množstvo členských štátov“, okrem toho, že by „bolo neúprimné voči iným zmluvným stranám mimo EÚ“.
C. Maarfieldová sa domnieva, že významný odklon EÚ od dohody o špinavej energii by mohol mať reťazový efekt. „Pre ostatné krajiny, ktoré sa chcú v budúcnosti stať členmi EÚ, by malo veľký zmysel teraz vystúpiť, pretože akonáhle vstúpia do bloku, museli by aj tak prehodnotiť svoje členstvo v rámci ECT,“ povedala. „Takže toto je vlastne skvelá príležitosť.“