Minulý týždeň predstavila Európska komisia pracovný program na rok 2025. Ide o akýsi zoznam úloh, ktorým sa bude počas nasledujúcich 11 mesiacov venovať. Obsah príliš neprekvapil, keďže mnoho iniciatív ohlásila inštitúcia už dávnejšie. Patrí sem napríklad kompas konkurencieschopnosti a dohoda o čistej priemyselnej výrobe. Oveľa zaujímavejšie boli návrhy, ktoré sa Komisia rozhodla škrtnúť s cieľom odbúrať byrokraciu a zbaviť sa stagnujúcich projektov. Dokopy ich bolo podľa portálu Euronews až 37.
Niektoré zo zrušených iniciatív už jednoducho nedávajú zmysel. Príkladom je dohoda o spolupráci s afganskou vládou, ktorá od prevzatia moci Talibanom v roku 2021 fakticky neexistuje. Zatiaľ čo niektoré návrhy boli odsúdené na neúspech už od začiatku, nájdu sa aj také, ktoré ešte majú šancu ožiť v nejakej inej podobe.
Pravidlá o zodpovednosti za AI
Jedným z najväčších prekvapení je vyradenie smernice o zodpovednosti za umelú inteligenciu, ktorá bola pôvodne navrhnutá v roku 2022 s cieľom aktualizovať pravidlá týkajúce sa škôd spôsobených AI systémami. Jej zámerom je zabezpečiť jednotnú ochranu v celej EÚ, no Komisia v tejto súvislosti uviedla, že na obzore sa v dohľadnom čase nečrtá žiadny konsenzus.
Nemecký europoslanec Axel Voss (EPP), ktorý na návrhu pracoval, považuje zrušenie smernice za „strategickú chybu“. Komisia nevylúčila možnosť, že sa téme bude v budúcnosti venovať znova.
Reforma pravidiel ochrany súkromia
Dlho odkladanú revíziu pravidiel ochrany súkromia v EÚ sa Brusel takisto rozhodol zmietnuť zo stola. Jej cieľom bolo obmedziť cielenú reklamu či chrániť šifrovanú komunikáciu.
Hoci rokovania trvali od roku 2021, žiadny pokrok v nich nenastal. Aktivisti za digitálne práva vyzývali na obnovenie diskusií, no Komisia považuje návrh za zastaraný vzhľadom na nedávny technologický a právny vývoj.
Návrh proti diskriminácii
Brusel oficiálne zrušil návrh z roku 2008, ktorý mal rozšíriť ochranu pred diskrimináciou aj mimo pracoviska. Smernica by občanom EÚ zabezpečila rovnaké zaobchádzanie bez ohľadu na vek, zdravotné postihnutie, sexuálnu orientáciu alebo náboženské presvedčenie. Rada EÚ tento návrh blokovala niekoľko rokov, a tak sa ho Komisia rozhodla z programu vyradiť, keďže sa podľa nej na obzore opäť nečrtal žiadny konsenzus.
Reforma patentov
Ďalším kontroverzným rozhodnutím je pozastavenie takzvaného „patentového balíka“, ktorý obsahoval aktualizáciu pravidiel o štandardne nevyhnutných patentoch (SEPs) a doplnkových ochranných osvedčeniach (SPCs). Združenie sudcov pre duševné vlastníctvo varovalo, že tieto zmeny by mohli oslabiť Jednotný patentový súd EÚ (UPC), čo by viedlo k nekonzistentným rozhodnutiam a zbytočným právnym sporom.
Finančné reformy
Komisia sa rozhodla z programu vyradiť aj návrh o „účinkoch postúpenia pohľadávok na tretie strany“, ktorý mal uľahčiť firmám prístup k likvidite prostredníctvom faktoringu či kolateralizácie.
Výraznejším krokom je zrušenie plánu na transformáciu Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) na Európsky menový fond (EMF) z roku 2017. Dôvodom je opäť neschopnosť krajín dohodnúť sa. Niektoré myšlienky z tohto návrhu síce boli prenesené do revízie zmluvy o ESM, no veľká časť bola úplne škrtnutá.
Menej transparentnosti v rozhodovaní EÚ
Komisia vyradila z programu aj pravidlá na zlepšenie prístupu verejnosti k dokumentom EÚ, keďže v tomto smere nezaznamenala od roku 2011 žiadny pokrok. Ďalšou nenápadnou, no významnou obeťou je reforma komitológie – tento pojem označuje mechanizmus schvaľovania legislatívy EÚ.
Kedysi bola komitológia hlavným rozhodovacím nástrojom, ktorý si nevyžadoval dohľad Európskeho parlamentu. Dnes sa síce využíva menej, no stále sa uplatňuje pri niektorých vykonávacích aktoch EÚ, napríklad pri schvaľovaní použitia herbicídu glyfosát. Komisia sa pokúsila túto situáciu napraviť už v roku 2015, no rokovania opäť uviazli na mŕtvom bode. Európsky parlament tak bude mať aj naďalej minimálny alebo žiadny vplyv na niektoré kľúčové rozhodnutia Komisie.
Ďalšie dôležité správy
