Európska únia oznámila po invázii na Ukrajinu cieľ zbaviť sa do roku 2027 energetickej závislosti od Moskvy. Mal to byť jasný signál. Ekonomický odstup, suverenita v dodávkach a tlak na režim, ktorý vedie vojnu. Lenže ruský plyn z európskych trhov nezmizol. Naopak, mení formu dopravy a vracia sa späť vo väčších objemoch, informuje euractiv.sk
Dovoz ruského plynu sa týka aj Slovenska. Hoci množstvo suroviny medziročne mierne kleslo, krajina vlani stále importovala 3,5 miliardy kubických metrov. Na čele rebríčka ale stoja iné krajiny. Taliansko zvýšilo dodávky až o štyri miliardy metrov kubických, Česko o dve miliardy a Francúzsko o 1,7 miliardy kubických metrov. Ide pritom o štáty, ktoré verejne deklarujú snahu odstrihnúť od Kremľa.
Únia, podľa analýzy think-tank Ember, minulý rok zaplatila za fosílne palivá z východného regiónu takmer 22 miliárd eur – viac, než vlani poskytla na pomoc Ukrajine. Za rastom ruských energetických tokov v Európe stojí najmä LNG. Skvapalnený zemný plyn prichádza do eurobloku po mori v nezanedbateľných objemoch. Len vo februári 2025 dosahoval priemerný denný dovoz 74 miliónov kubických metrov, teda o 11 percent viac než v januári. Kremeľ zároveň nachádza čoraz sofistikovanejšie spôsoby, ako obchádzať sankcie, vrátane využívania tzv. tieňových plavidiel.
Aj keď Únia výrazne obmedzila nákupy cez tradičné pevninské trasy, kohúty naplno neutiahla. Dodávky cez Ukrajinu síce skončili, no juhom Európy ruský plyn tečie aj naďalej. TurkStream od začiatku roka navýšil objem o 11 percent. Trasy sa teda menia, no závislosť zostáva. Rastú tak pochybnosti, či EÚ dokáže diverzifikovat zdroje.
Ďalšie dôležité správy
