„Do konca mája bude navrhnutý podľa Bruselu celoeurópsky systém presídľovania s ponukou 20-tisíc miest rozmiestnených vo všetkých členských štátoch pre vysídlené osoby, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu v Európe,“ tvrdí v stanovisku Európska komisia. Na tento účel budú vyčlenené dodatočné peniaze vo výške 50 miliónov eur na tento a budúci rok.

Na základe prerozdeľovacieho mechanizmu Európskej komisie by mal byť podiel Slovenska na programe 1,60 percenta, čo znamená, že pri čísle 20-tisíc by sme mali prijať 319 utečencov. Podiel Česka je o niečo väčší - 2,63 percenta, teda takmer 525 migrantov.

Prepočet na základe bohatstva a nezamestnanosti

Podiely jednotlivých krajín sa nerobili v Bruseli „z brucha“. Do výpočtu vstupovali štyri základné parametre členských krajín EÚ: váhu 10 percent mala miera nezamestnanosti v krajine, 10 percent počet žiadostí o azyl v rokoch 2010 až 2014, 40-percentnú váhu má vo výpočte bohatstvo krajiny (HDP) a rovnakú váhu má aj počet obyvateľov v krajine.

Až 44 percent zo všetkých utečencov tak podľa kvót by mali prijať Nemci, Francúzi a Taliani. Akým spôsobom bude vybraných 20-tisíc vyvolených utečencov či podľa akého kľúča by sa mali utečenci medzi krajiny prerozdeliť, je zatiaľ nejasné a tieto otázky má komisia zodpovedať do konca mesiaca.

Kvóty pre prijímanie utečencov v stredu podporil predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz, ktorému sa nepáči, že krajiny ako Slovensko od riešenia imigrantov dávajú ruky preč, čím nechávajú riešenie ochrany vonkajších hraníc Únie na Taliansku, Grécku alebo Malte.

Egoistické Slovensko

„Egoizmus jednotlivých častí Európskej únie už 20 rokov bránia efektívnemu a humánnemu riešenie týchto problémov,“ povedal M. Schulz. Už pred niekoľkými týždňami proti kvótam vystúpili Veľká Británia, Maďarsko a podľa M. Schulza „mnoho ďalších krajín, ktoré hovoria za zatvorenými dverami inak než na mikrofón“.

Postoj Slovenska je rovnako vlažný a súčasný systém nám vyhovuje – nemáme žiadne starosti a žiadosti o azyl sa pohybujú okolo troch stoviek ročne (vlani sme prijali len 14 utečencov).

„V prípade migrantov došlo k podceneniu situácie. Omnoho efektívnejšie bude posilnenie Frontexu (pozn. red.: európska agentúra pohraničnej polície) a všetkých pohraničných operácií a tiež dôsledné plnenie schengenských kritérií na ochranu vonkajšej hranice EÚ. Niektoré západné krajiny chceli limitovať prílev pracovnej sily z východoeurópskych štátov EÚ, ale nemajú problém dávať povinné kvóty na desaťtisíce migrantov?“ odpovedal nedávno na otázky TREND.sk tlačový odbor ministerstva vnútra.

„Keď sa na to pozrieme bližšie, sú to teraz štyri krajiny, ktoré nesú hlavnú bremeno. Myslím, že 90 percent všetkých utečencov prijme desiatka krajín. Zvyšných 18 nerobí vôbec nič,“ upozornil na neriešenie problémov M. Schulz. Dodal, že ľudia, ktorí sa chcú legálne prisťahovať do Európy, robia len to isté, čo Európania, ktorí odchádzajú napríklad do Austrálie alebo USA za prácou alebo len lepším životom.

Do konca roka zákony a schvaľovanie parlamentmi

Plán prijímania nových utečencov by mal byť podľa vyjadrení z Bruselu dlhodobým projektom. „EÚ potrebuje permanentný systém pre rozdelenie zodpovednosti za veľký počet utečencov a žiadateľov o azyl medzi členskými štátmi. Komisia preto predloží legislatívny návrh do konca roku 2015, aby stanovila povinný a automaticky spúšťaný systém relokácie utečencov,“ píše komisia v správe.

Tento režim však už bude fungovať na dobrovoľnosti jednotlivých krajín. Návrh Európskej komisie je zatiaľ len strategickým dokumentom. Až na jeho základe budú v nasledujúcich týždňoch vnikať konkrétne právne normy, ktoré bude musieť schváliť nielen Európsky parlament, ale všetky členské krajiny EÚ. Plán musí schváliť najmenej 15 z 28 členských krajín Európskej únie, pritom týchto 15 krajín musí tvoriť 65 percent obyvateľov EÚ. „Áno, je to veľmi náročný plán a vieme, že vyvolá debaty a kritiku. Ale Európania nemôžu len hovoriť o tom, že je to tragédia, keď ľudia umierajú v Stredozemnom mori, a pritom nerobiť nič,“ povedal podpredseda komisie Frans Timmermans.

V strategickom pláne zrejme nebude problém presadiť lepšiu ochranu hraníc Únie. Pôjde o strojnásobenie kapacity a zdrojov na spoločné operácie agentúry Frontex s názvami Triton a Poseidon v rokoch 2015 a 2016: bol prijatý rozpočet na tento rok s cieľom zabezpečiť potrebné prostriedky v celkovej výške 89 miliónov eur vrátane 57 miliónov eur vo fonde AMIF (Fond pre azyl, migráciu a integráciu) a päť miliónov eur vo fonde ISF (Fond pre vnútornú bezpečnosť).

„Týmto ráznym programom Európska únia dokázala, že je pripravená riešiť situáciu ľudí utekajúcich pred vojnami, prenasledovaním a chudobou. Za migráciu zodpovedajú všetky členské štáty spoločne, a preto sa teraz všetky vyzývajú, aby prispeli k riešeniu tohto historického problému. Nie je to len problém európsky, ale celosvetový,“ dodala podpredsedníčka komisie Federica Mogherini.