Skúšky slovenských vinárov sa neskončili. Z výroby lacných stolových vín ich vytlačila príroda. Juhoeurópske, austrálske alebo čilské vinice vydajú viac hrozna a tak sa museli preorientovať. Na výrobu kvalitnejších a najkvalitnejších akostných vín s prívlastkom – neskorý zber, slamový, ľadový či bobuľkový výber. Tam videli šancu, lebo ich produkcia nie je len o hektárových výnosoch viníc.

Rozhoduje kumšt ľudí. Teraz ďalšia zmena. Predaj ich kvalitných vín môžu ohroziť úradníci z Bruselu. Únia prinútila Stredoeurópanov vymeniť dlho využívané germánske názvoslovia vín za franské z juhu Európy. Pritom nejde len o nejaké hry s etiketami. Vinári sa obávajú, že stredoeurópsky zákazník v obchode nerozozná kvalitné víno od nekvalitného a namiesto lahodného moku si odnesie domov produkt pochybnej chuti.

Chaos a podvody

Franské názvoslovie vín muselo Slovensko, Nemecko, Rakúsko i Česko akceptovať v rámci reformy vinárskeho trhu Európskej únie. Spoločenstvo ju začalo už vlani s tým, že prispeje k rastu kvality európskych vín. Podľa Igora Mancela, predsedu Zväzu vinohradníkov Slovenska a konateľa jedného z najväčších slovenských vinárskych podnikov Víno Nitra, je to pravda len sčasti.

Reforma fakt potláča nadvýrobu vín nižšej kvality, lebo ruší dotácie na destilovanie nepredajných prebytkov na alkohol. No vymazanie pôvodných zvyklostí z označovania vín na stredoeurópskych trhoch ide podľa neho proti kvalite v tejto časti Európy.

Doteraz slovenský zákazník vedel, že ak je na etikete vína odroda hrozna a ročník, tak je kvalitné. Označenie odrody ako Rizling či Müller Thurgau mu dávalo záruku, že kupuje akostné či akostné víno s prívlastkom. Menej kvalitné stolové kupoval pod rôznymi obchodnými označeniami. Napríklad Nitrianske knieža či Kláštorná sviečka.

Franský model umožňuje uvádzať odrody na etiketách akéhokoľvek vína. Aj toho najmenej kvalitného. Podľa I. Mancela Brusel takto pomýli slovenského spotrebiteľa. „V domnení, že siaha po kvalitnom víne, kúpi obyčajný stolák,“ hovorí.

Zmena názvoslovia ide v strednej Európe podľa neho proti výrobcom kvalitnejších vín. Mýlenie spotrebiteľov im môže ukrajovať z predajov na trhu. Naopak dovozcovia stolových vín z iných častí sveta budú predávať ešte viac ako doteraz. A najnovšia novela slovenského zákona o vinohradníctve a vinárstve, ktorá začína platiť od septembra, musela franský model plne akceptovať.

Trnavský vinár Vladimír Mrva, ktorý so svojím partnerom Petrom Stankom patrí vyše desať rokov medzi špičku tuzemského vinárstva, sa obáva, že zmena otvára dovozcom menej kvalitných vín aj priestor na podvody. Hovorí, že pri stolovom víne sa nekontroluje z akého hrozna je vyrobené, a tak sa obáva, že neseriózni konkurenti budú na svoje stoláky z dovozu lepiť na Slovensku obľúbené názvy odrôd. „Pritom môže ísť o úplne iné, našim spotrebiteľom neznáme odrody,“ dodáva. Domnieva sa, že názvy ako Cabernet Sauvignon, Chardonnay či Tramín sa môžu začať objavovať aj na fľašiach, v ktorých je iné víno, ktoré by tak nelákalo.

Po novom sa budú prísne kontrolovať iba vína, ktoré budú mať na etiketách spresnené zemepisné územia, odkiaľ pochádzajú. Na etiketách vín vo franskom názvosloví je zárukou vyššej kvality práve zemepisný pôvod vína.

Zemepis a encyklopédie

Novozavádzané názvoslovie pozná tri kategórie vín. Prvá sú tie bez zemepisného označenia. V podstate ide o stolové vína, avšak s tým rozdielom, že franský model pri nich umožňuje písanie názvu odrody a ročníka. Druhou a treťou kategóriou vo franskom modeli sú vína kvalitnejšie, pri ktorých etikety spresňujú, odkiaľ pochádzajú.

Tú druhú kategóriu, s chráneným zemepisným označením, je možné produkovať na väčších územných celkoch, keď podľa benevolentnejších pravidiel vinár môže pre svoj závod v jednej lokalite tohto územia nakúpiť aj hrozno zo vzdialenejšej vinice toho istého územia. Najvyššou, treťou kategóriou kvality tohto modelu sú vína s chráneným označením pôvodu. Ide o menšie oblasti, kde vinár musí mať závod blízko vinice.

Slovenskí vinári sa rozhodli, že pre vína s chráneným zemepisným označením si vyberú celé územie Slovenska. Tak sa na etiketach objaví názov „Slovenské víno“. A pre špičkové vína s chráneným označením pôvodu si zasa zvolili šesť doterajších slovenských vinárskych oblastí. Na ich etiketách sa objavia názvy „Malokarpatské, Južnoslovenské, Nitrianske, Stredoslovenské, Východoslovenské a Tokajské víno“.

Aby tieto názvy mohli naozaj využívať, musia si na ne zaregistrovať presné špecifikácie – apelácie. Ich obsahom bude, že to a to víno môže byť vyrobené iba z hrozna tej a tej odrody, z takej a takej lokality. Spresňuje sa aj jeho chuť, vôňa, farba, cukornatosť, obsah kyselín i alkoholu. Dodržiavanie predpisov členské štáty prísne kontrolujú.

Systém je prepracovaný, no aby mu pri nákupe porozumel aj bežný spotrebiteľ, nezaobíde sa bez ďalších informácií. Bordeaux je napríklad známe, no v mnohých iných prípadoch môže slovenský klient iba tipovať, či je názov z etikety zemepisná lokalita alebo iba odroda.

Navyše aj jednotiace označenia, že víno má národnú apeláciu kvality, majú zahraniční vinári napísané len v skratkách. Pri vysoko kvalitnom francúzskom víne to spotrebiteľ zistí podľa písmen AOC. Na talianskej top kvalite je DOC. „Ak nemáte prejdené vinárske encyklopédie, nebudete mať istotu, že kúpite naozaj kvalitné víno z dovozu,“ hovorí I. Mancel.

V čí prospech

Slovenskí vinári kritizujú Brusel aj pre najnovšie zmeny pre ružové vína. Ich špecifické označenie „Rosé“ mohli doteraz výrobcovia využívať iba pre pravé ružové vína, dorábané špeciálnym spôsobom. Teraz Brusel povoľuje, že názvom Rosé sa môžu etiketovať aj obyčajné mixy bielych a červených vín. Sú lacnejšie, ale aj nepomerne menej kvalitné ako pravé ružové vína.

Hlasy z tohto biznisu na Slovensku tvrdia, že Brusel podlieha lobingu nadnárodných obchodníkov s vínom. Podľa I. Manzela sa snažia predávať čo najviac prebytkových stolových vín. V ceste im stoja aj malí regiónalni výrobcovia, ktorí sa už zameriavajú na vyššiu kvalitu. Síce uznáva, že veľkí hráči ponúkajú aj kvalitné vína, ale v prvom rade im ide o štandardizáciu.

„Chcú vytvoriť silné celosvetové značky, ako je to pri pive či liehovinách,“ hovorí. A pripomína, že v globálnom biznise sa najviac zarába na produkte vyrábanom po celom svete rovnakou technológiou v tej istej kvalite. Podľa neho je problém, že im v tom pomáhajú direktívnymi rozhodnutiami úradníci. V. Mrva k tomu dodáva, že v Kalifornii po tlaku veľkých vinárov úrady povolili primiešavať do vín najnižšej kvality až tretinu vody.

Podľa V. Mrvu môžu slovenskí vinári tlak zvládnuť, iba ak budú ďalej pracovať nielen na kvalite vín, ale pridajú aj tlak na ich propagáciu. Tento výrobca sa presadil aj vďaka tomu, že má vo svojom vinárskom závode reštauráciu, pivnicu na degustáciu a vínnu banku pre najvýznamnejších klientov. Teraz k tomu firma Mrva&Stanko buduje za vyše tri milióny eur penzión a väčšiu predajňu s degustáciami. Spoločnosť sa zameriava na privátnych klientov, vinotéky, reštaurácie a hotely. Do obchodov s potravinami vôbec nedodáva. Nechce, aby ich víno zovšednelo a stratilo punc.

Firmy zamerané len na top kvalitu ročne vyrábajú rádovo zopár stotisícov fliaš. No väčšie vinárske podniky, ako je Víno Nitra, musia spolupracovať aj s reťazcami. Inak predaj neudržia. Víno Nitra vyrobí ročne skoro tri milióny fliaš akostných vín so zhruba desatinovým podielom akostných vín s prívlastkom.

„V posledných rokoch odoberajú slovenské reťazce viac vyššej kvality, spotrebiteľ si ju začal žiadať,“ hovorí konateľ firmy I. Mancel. Rast dopytu po kvalite nekazí podľa neho ani kríza. Celkový predaj vín neklesá. Ale ľudia si objednávajú menej kvalitných vín v reštauráciach. Radšej ich kupujú v obchodoch a vinotékach. Reštauráciám sa teraz podľa vinárov vracia, že vína často predražujú.

Foto - Maňo Štrauch