Brusel plánuje pokutovať krajiny, ktoré odmietnu utečencov

Krajiny EÚ sa zrejme budú môcť vykúpiť z povinnosti prijať žiadateľov o azyl z iného členského štátu európskej 28. Ide o súčasť návrhu na úpravu takzvaného dublinského systému, ktorý by v stredu mala členským krajinám navrhnúť Európska komisia.

Brusel chce podľa informácií denníka The Financial Times zaviesť pokutu vo výške 250-tisíc eur na jedného neprijatého utečenca, ktorého členský štát odmietne prijať. Ide v zásade o akúsi formu pokutu alebo trestu, odvoláva sa denník na úradníkov, ktorí sú oboznámení s plánom.

Pokuta pre Slovensko by bol v stovkách miliónov eur

Ak by bola pokuta možná už napríklad vlani v septembri, keď ministri vnútra napriek nesúhlasu Maďarska, Česka, Slovenska a Rumunska rozhodli o povinnom prerozdelení 160-tisíc utečencov (v realite sa prerozdelilo len jedno percento imigrantov), tak by Slovensko s vtedy stanovenou kvótou 902 utečencov vyšlo odškodné na 225,5 milióna eur. Prerozdeliť sa majú utečenci, ktorí čakajú na ortieľ v Taliansku a Grécku. 

Európska komisia v stredu veľmi pravdepodobne príde s návrhom na reformu súčasných pravidiel, podľa ktorých sa v EÚ určuje, aká krajina rieši žiadosti o azyl. Súčasné riešenie nefunguje efektívne - za žiadosti o azyl je vždy zodpovedný štát, na územie ktorého sa utečenec prvýkrát dostal, čo v migračnej kríze zjavne neosvedčilo a vyvolalo chaos v krajinách pri Stredozemnom mori. Napríklad Grécko v minulých mesiacoch svoju úlohu zvládalo len s veľkými ťažkosťami.

Kvóty začnú platiť pri nadmernom zaťažení

Európska komisia pred mesiacom predstavila dve predbežné varianty úpravy systému. V stredu sa zrejme prikloní k miernejšej z nich, teda k zachovaniu pravidla o prvej krajine vstupu, ale s doplnením o mechanizmus distribúcie žiadateľov o azyl v prípade krízy, teda v prípade neúmerne vysokého počtu žiadateľov prichádzajúcich do jednej členskej krajiny. Kvóty by podľa preferovaného návrhu mali začať platiť v momente, keby počet žiadateľov o azyl v nejakom štáte EÚ prekročil o 150 percent mieru, ktorá bude stanovená ako spravodlivý podiel každej krajiny. 

Druhá možnosť, s ktorou Brusel spočíval, spočíva v tom, že by si krajiny EÚ mali automaticky prerozdeľovať úplne všetkých žiadateľov o azyl, ktorí by prišli na ich územie.

Zdroje oboznámené so zámerom Bruselu uvádzajú, že každá krajina by mala poznať svoju kvótu - percentuálny podiel z celkového počtu žiadateľov o azyl v únii, ktorý má byť schopná bez problémov zvládnuť.

Ak komisia v stredu návrh predloží, neznamená to, že nové pravidlá začínajú platiť. O veci budú rozhodovať ešte členské krajiny a europarlament. Slovensko, Maďarsko a Česko dávali už pred mesiacom jednoznačne najavo, že návrhy na záväzné kvóty dôrazne odmietajú. Podobný postoj majú aj ďalšie krajiny. Prípadná zmena tak podľa nich nepripadá do úvahy skôr ako v roku 2018 či 2019.

Medzi ďalšími zmenami by mala byť nová aj povinnosť členského štátu preverovať prípustnosť podanej žiadosti o azyl. Tie by – pokiaľ to bude možné – mali byť vybavované v zrýchlenej procedúre.