Ďalšími potrestanými sú predseda ruskej Bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev a  čečenský prezident Ramzan Kadyrov. Ten je na zozname zrejme za to, že medzi proruskými teroristami operujúcimi na východe Ukrajiny je podľa ukrajinskej tajnej polície SBU veľa Čečencov, ktorí tvoria najradikálnejšie krídlo rebelov. Putinov obľúbenec Kadyrov však opakovane tvrdí, že za pôsobenie Čečencov v zahraničí nezodpovedá.

Medzi organizácie podliehajúce sankciám pribudli samozvané útvary Donecká ľudová republika a Luhanská ľudová republika. Brusel do zoznamu zaradil aj krymské prístavy Sevastopoľ a Kerč, ktoré po anexii ukrajinského polostrova získalo Rusko.

Sankcie EÚ sa tak týkajú 87 jednotlivcov a 20 organizácií. Sankcionovaní majú zákaz vstupu do EÚ a ak sa ich aktíva objavia v niektorej európskej banke, musia byť zmrazené. Európske firmy majú s organizáciami uvedenými v zozname zakázané obchodovať.

Rozhodnutie o rozšírení sankcií proti Rusku za odmietanie Moskvy prispieť k upokojeniu situácie na Ukrajine prijala schôdzka najvyšších predstaviteľov krajín EÚ už 16. júla. Vo štvrtok 24. júla EÚ oznámila, že v reakcii na ruský postup chce zároveň výrazne obmedziť aktivity ruských bánk so štátnou účasťou na finančných trhoch a širšími ekonomickými sankciami poškodiť ruské hospodárstvo.

Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy v najnovšom liste napísal šéfom krajín EÚ, že v Bruseli „vzniká ďalšia zhoda“ o podobe prísnejších protiruských sankcií. Z listu, ktorého obsah sprístupnil v piatok večer na svojom webe denník Financial Times, vyplýva, že budúce sankcie by sa nemali týkať napríklad plynárenstva a v oblasti zbrojárskych technológií by mali platiť len pre budúce kontrakty. Francúzsko tak zrejme nebude obmedzené pri splnení svojej dodávky najmenej jednej z dvoch lietadlových lodí do Ruska.

Z doterajších diskusií medzi veľvyslancami krajín EÚ podľa listu vyplynula aj potreba zachovať rovnováhu vplyvov sankcií na jednotlivé sektory a aj na členské štáty. Zároveň by mal platiť princíp, že sankcie sa budú týkať len budúcnosti, „predovšetkým v oblasti zbrojárskych obchodov a obmedzenia prístupu na kapitálové trhy“. Plynárenstvo bolo zo sankcií vyradené „vzhľadom na potrebu zachovať energetickú bezpečnosť EÚ“.

Moskva chápe, že Brusel nechápe

Rozšírením sankcií voči ruským predstaviteľom a podnikom kvôli úlohe Ruska v ukrajinskej kríze EÚ ohrozuje vzájomnú spoluprácu v bezpečnostných otázkach. V reakcii na rozšírenie sankcií EÚ to uviedlo ruské ministerstvo zahraničí. EÚ tak definitívne prešla pod vplyv Washingtonu a kyjevských rozprávok o dianí na Ukrajine a zbavila sa alternatívneho a pritom objektívneho zdroja informácií, citovala z ministerského vyhlásenia agentúra ITAR-TASS.

„Ďalšie rozšírenie sankčného zoznamu je priamym dôkazem toho, že členské štáty EÚ nastúpili kurz úplného redukovania spolupráce s Ruskom v otázkach medzinárodnej a regionálnej bezpečnosti,“ citovala z vyhlásenia agentúra Reuters.

Podľa agentúry ITAR-TASS sa toto obmedzovanie spolupráce vzťahuje aj na boj proti šíreniu zbraní hromadného ničenia, proti terorizmu, organizovanému zločinu a ďalším novým výzvam a hrozbám.

Ministerstvo vo vyhlásení vyjadrilo presvedčenie, že kroky EÚ „nadšene prijme medzinárodná teroristická scéna“. To, čo sa jej nepodarilo dosiahnuť v posledných desaťročiach, „konkrétne vraziť klin do medzinárodného spoločenstva, teraz ľahko urobili v Bruseli. A práve Brusel berie na seba zodpovednosť za tento krok, ktorý urobil na pozadí prudkého zhoršenia medzinárodnej situácie, okrem iného v Afganistane, na Blízkom východe, na severe Afriky a v ďalších kútoch sveta,“ uvádza sa vo vyhlásení.

„Chápu vôbec v metropolách členských štátov EÚ, kam môžu viesť tieto nezodpovedné kroky, či už v politickej alebo hospodárskej sfére?“ kladie si na záver otázku ruské ministerstvo zahraničia.

Časť zodpovednosti za krízu na Ukrajine nesú podľa Ruska aj USA. „USA pokračujú vo vyvíjaní tlaku na Kyjev, aby uskutočňoval násilnú represiu voči proruskému obyvateľstvu,“ uvádza sa v najnovšom stanovisku ruskej diplomacie zverejnenom v sobotu. Administratíva amerického prezidenta Baracka Obamu podľa Moskvy „nesie časť zodpovednosti tak za vnútorný konflikt na Ukrajine, ako aj za jeho vážne dôsledky“.

Kremeľ týmito slovami reagoval na vyhlásenia Bieleho domu, podľa ktorého je ruský prezident Vladimir Putin osobne nepriamo vinný zo zostrelenia lietadla spoločnosti Malaysia Airlines nad východnou Ukrajinou. Dôvodom má byť fakt, že Putin vyzbrojuje proruských ukrajinských separatistov. Práve tí podľa spravodajských informácií amerických tajných služieb stoja za celou tragédiou.