Európske krajiny budú mať možnosť presmerovať kohézne fondy na vojenské účely. Brusel mení pravidlá rozpočtovej politiky, aby umožnil členským štátom presmerovať miliardy eur na obranu a bezpečnosť. Dôvodom je vojna na Ukrajine a tlak na Európsku úniu, aby posilnila investície do vojenského sektora, zvlášť po zvolení Donalda Trumpa za prezidenta USA.
Tento krok by sa mohol dotknúť až tretiny rozpočtu EÚ, čo predstavuje približne 392 miliárd eur v období 2021 až 2027. Prostriedky boli dosiaľ určené na znižovanie ekonomických rozdielov medzi členskými krajinami. Z tzv. kohéznych fondov sa doposiaľ minulo len asi päť percent, pričom hlavní príjemcovia ako Poľsko, Taliansko a Španielsko čerpali ešte menej.
Podľa súčasných pravidiel nie je možné tieto fondy použiť na nákup zbraní či priamu vojenskú podporu, ale investície do tzv. „dvojúčelových“ produktov, ako sú drony, sú povolené.
Odlev kapitálu z Nemecka sa zrýchlil za Scholza. Manko 650 miliárd eur zrejme zväčší Trump
Členské štáty dostanú v nasledujúcich týždňoch informáciu, že získajú väčšiu flexibilitu pri využívaní kohéznych fondov na podporu obranného priemyslu a projektov vojenskej mobility. Týka sa to napríklad posilnenia infraštruktúry, aby bolo možné bezpečne presúvať tanky. To zahŕňa aj financovanie zvýšenej produkcie zbraní a munície, avšak zákaz využívania európskych fondov na priamy nákup zbraní bude naďalej platiť. Informuje o tom Financial Times.
Kľúčovou krajinou v tomto smere je Nemecko, ktoré má vzhľadom na svoju polohu strategický význam, ale jeho dopravná infraštruktúra je v zlom stave. Nemecké ministerstvo hospodárstva odhadlo v roku 2022, že na obnovu ciest, železníc a mostov potrebuje krajina urýchlene 165 miliárd eur. Do roku 2027 by malo Nemecko získať z kohéznych fondov 39 miliárd eur.
Tento posun ocenia aj krajiny na východnej hranici EÚ, ktoré zvýšili vojenské výdavky po rozsiahlej invázii Ruska na Ukrajinu, pričom niektoré z nich zaznamenali pokles zahraničných investícií.