Megabiznisy lobistov sa skrývajú v zákutiach bruselskej administratívy. Jeden z nich im priniesla debata o podobe novej chemickej legislatívy REACH.
Keď sa jej návrh z dielne Európskej komisie v roku 2001 objavil na stole, málokto čakal rýchly proces. Povinnosť registrovať približne 30-tisíc chemikálií používaných v Európskej únii firmy nelákala. Tisícstranový dokument tak priniesol lobistom dlhodobý, ale i náročný biznis.
Argumentačné súboje prebiehali napríklad vo vyčísľovaní vplyvov. Priemysel hovoril o 60 miliardách eur ako o dani za túto v porovnaní s mimoeurópskymi regiónmi prisilnú bezpečnostnú legislatívu.
Environmentálne organizácie a Európska komisia toto číslo spochybňovali. Ich odhady hovorili o piatich miliardách eur. A tiež o viac ako 50 miliardách eur úspor na zdraví obyvateľov. O nesprávnosti tohto údaja zase presviedčali lobisti chemických firiem.
Boj o finálnu podobu REACH aj pre lobing oboch strán trval päť rokov. A hoci ešte v novembri 2006 to vyzeralo na ďalší, minimálne ročný odklad, o mesiac neskôr chemický priemysel s návrhom súhlasil.
Hoci požiadavku obmedziť registráciu z pôvodných 30-tisíc látok na desatinu – neskôr zredukovanú na 17-tisíc – napokon nepresadil. Výsledok označili chemici za prijateľný. V čom presne dosiahli ústupky, ktoré zmiernili ich ostrú kritiku, už tak hlasno nekomunikovali.
Dobrovoľne
Brusel je nepochybne európskym mestom s najvyššou koncentráciou lobistov. Mesto euroúradníkov, ktorí majú veľký vplyv na biznis firiem, jednotlivcov či organizácií, priťahuje stovky lobistov.
Ich presný počet nie je známy. Povinnosť registrovať sa nemajú. A hoci o nej v Bruseli bola diskusia, do fáze realizácie sa tento nápad nedostal.
Zato sa pred dvoma mesiacmi spustil dobrovoľný register záujmových skupín. Hoci – príliš veľký úspech nemá, aspoň zatiaľ. Doteraz sa doň zaregistrovalo dve a pol stovky subjektov.
Neoficiálne odhady hovoria o viac ako 2 500 záujmových skupinách pôsobiacich v Bruseli. Armáda lobistov v centre EÚ má podľa Corporate Europe Observatory okolo 15- až 20-tisíc „vojakov“.
Okrem ľudí zastupujúcich odborové zväzy, priemyselné zväzy, think-tanky sú v nej profesionáli zo 170 veľvyslanectiev či predstavitelia európskych regiónov, ktoré majú v Bruseli svoje reprezentácie.
Nenápadne
Podľa organizácie Alter--EU, zaoberajúcej sa transparentnosťou a etikou v lobingu v Bruseli, problém nie je vo vplyve lobistov. Ale skôr v nevyváženosti ich prístupu do poradných štruktúr Bruselu.
Vo výhode majú byť predovšetkým priemyselné zväzy. Ako príklad nevyváženého vplyvu záujmových skupín na prípravu odporúčaní a stanovísk uvádza biopalivá.
Na odborné hodnotenia otázok okolo biopalív mal v minulosti podľa Alter-EU rozhodujúci vplyv prakticky len priemysel. V konzíliu pre výskum biopalív, ktoré je poradným orgánom Európskej komisie, napočítali až osem zástupcov priemyslu.
A ďalší ôsmi boli predstavitelia akademickej obce, z ktorých časť mala podľa Alter-EU blízko k financovaniu z priemyslu. Environmentálne organizácie miestenku v konzíliu nezískali, čo sa vraj odzrkadlilo v správe konzília z júna 2006, v ktorej presadzovali masívnejšie využívanie biopalív. Už vtedy známe riziká, ktoré prinášajú biopalivá, sa v nej nespomínali.
Konzílií a poradných orgánov má Európska komisia vyše 1 300. Práve v nich sa podľa Alter-EU skrýva nenápadný priestor na presadzovanie záujmov lobistických skupín.
Vzhľadom na rozsiahlosť a komplikovanosť byrokratických aparátov v Bruseli je pre širšiu aj odbornú verejnosť vplyv tej-ktorej skupiny cez konzíliá, ale aj úrady Európskej komisie prakticky neustriehnuteľný.
Ilustračné foto - SITA/AP
