Teoreticky môže viesť až k obmedzeniu hlasovacích práv Poľska v únii, ale predstavitelia EK aj poľskej vlády uviedli, že ide len o „štandardnú procedúru“ s cieľom získať informácie.

Rozhodnutie sledovať stav právneho štátu v Poľsku, predovšetkým kvôli dianiu okolo ústavného súdu, oznámil podpredseda komisie Frans Timmermans. Uviedol, že cieľom je spoločne s Varšavou objektívnym spôsobom objasniť fakty. Prvou fázou mechanizmu je „zhodnotenie situácie“; až potom sa rozhodne, či proces ukončiť či prejsť do ďalšej etapy, kedy EK zváži, ako postupovať ďalej.

Nová poľská vláda konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) po jesennom nástupe vďaka väčšine v oboch komorách parlamentu rýchlo schválila niektoré zmeny v zákonoch, ktoré sa týkajú predovšetkým ústavného súdu a verejnoprávnych médií. Opozícia ju obvinila, že si týmito krokmi snaží upevniť moc v justícii a v médiách.

F. Timmermans v Bruseli uistil, že cieľom začatého procesu nie je obviňovať či polemizovať, ale racionálnym spôsobom vec vyriešiť. Všetko sa má odohrávať v spolupráci EK a kabinetu premiérky Beaty Szydlovej.

Hovorca poľskej vlády Rafal Bochenek rozhodnutie EK charakterizoval ako „prieskumnú akciu vyplývajúcu zo špekulácií, ktoré sa objavili v západnej Európe.“ Komisia jednoducho len chce získať viac informácií o tom, čo sa deje v Poľsku, „dodal.

Podobný názor ešte pred zasadnutím EK vyjadril jej predseda Jean-Claude Juncker v telefonickom rozhovore s B. Szydlovou. Podľa poľského ministerstva zahraničia šéfku kabinetu uistil, že ide o rutinnú procedúru, aby sa komisia zorientovala v zmenách v Poľsku.

Premiérka predtým v parlamente odmietla tvrdenie, že jej vláda porušuje demokraciu, ako jej vyčítajú niektorí politici, a označila to za ohováranie. Pripustila možné chyby, ale zdôraznila, že kabinet realizuje program, „ktorý si vybrali Poliaci v demokratických voľbách, a to je potrebné rešpektovať“.

Kroky vlády PiS mali kritický ohlas najmä u niektorých nemeckých politikov, čo spätne vyvolalo ostrú reakciu poľských vládnych činiteľov. Napätie, ktoré kvôli tomu zavládlo medzi Berlínom a Varšavou, sa v stredu snažil mierniť predseda zahraničného výboru nemeckého parlamentu Norbert Röttgen, ktorý varoval pred zhoršením vzťahov s Poľskom.

„Heslom musí byť hovoriť a nie vyhrážať sa,“ povedal N. Röttgen agentúre DPA. „Všetkého, čo nás v Európe rozdeľuje, sa musíme v súčasnosti už aj tak zložitej situácii v Európskej únii vyvarovať,“ dodal. Uviedol síce, že niektoré kroky kabinetu B. Szydlovej vníma kriticky aj on, ale odmietol prirovnania politiky poľskej vlády k počínaniu ruského prezidenta Vladimira Putina, ktoré vyslovil šéf Európskeho parlamentu Martin Schulz.