Odkedy neobvyklá liberálno-konzervatívna vláda zasadla v máji vo Whitehalle, britský minister financií George Osborne pospevuje variácie na Churchillovo „krv, drina, pot a slzy“. Kabinet si už skôr vytýčil cieľ vymazať štrukturálny deficit verejných financií do roku 2015. Detaily plánu zverejnil koncom októbra: výdavkové škrty na úrovni 81 miliárd libier a dodatočné príjmy okolo 30 miliárd libier v nasledujúcich štyroch rozpočtových obdobiach.
Ešte predtým G. Osborne avizoval zvýšenie DPH zo 17,5 na 20 percent od roku 2011. Trhy plán odobrili: Británia si udržala trojáčkový rating, výnosy do splatnosti šterlingových štátnych dlhopisov poklesli. Je to pozoruhodné, keďže krajina v uplynulom fiškálnom roku, ktorý sa skončil v apríli 2010, zaznamenala deficit verejných financií na úrovni 10,9 percenta HDP. Miera, ktorú dosiahli len nešťastné Írsko a Litva.
Snaha šetriť
Zdá sa však, že prebujnená administratívna mašinéria, štedro vykrmovaná počas 13 rokov vládnutia novej ľavice, bude mať z čoho zhadzovať na hmotnosti. Začína sa rušením takzvaných quangos, kvázi autonómnych mimovládnych organizácií, ktoré sa v britskom kráľovstve rozmohli ako rakovina. Tieto inštitúcie v mnohom suplovali ministerstvá. Vláda ich počet razantne zníži. Jedno nové quango však vytvorila. Úrad pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý by mal zabrániť tomu, aby politici falšovali štatistiky.
Koalícia chce znížiť mieru prerozdeľovania na Britských ostrovoch zo 47 na zhruba 40 percent HDP. Bezprecedentná operácia, na ktorú si vymedzila nasledujúcich päť rokov. V dôsledku toho príde o prácu vo verejnom sektore bezmála pol milióna zamestnancov, a možno viac, ak zohľadníme aj ťažko zasiahnuté municipality.
Ekonomika na zásadnú odtučňovaciu kúru štátu veľmi nereagovala. V druhom kvartáli 2010 sa vrátila k rastu, veľmi diskutované riziko opakovanej recesie sa nateraz nenaplnilo. Je však skoro povedať, čo to spraví s hospodárstvom, keď škrty začnú pôsobiť. Kabinet tvrdí, že súkromný sektor dokáže vytvoriť viac nových pracovných miest, ako ich v štátnej správe zanikne, no mnohí tento predpoklad považujú za príliš optimistický.
Britská ekonomika sa totiž nevyhne zásadným štrukturálnym zmenám. Vláda pochopila, že vplyv finančného sektora nebude taký dominantný ako pred krízou. Po tom, čo absorbovali kolosálne množstvo peňazí daňovníkov, sa britské banky skonsolidovali a vrátili do zisku. No pozorovatelia upozorňujú, že ich refinančné nároky budú v roku 2011 dvakrát väčšie, ako bol čistý prírastok ich úverov v rokoch 2001 až 2007. Štát stále vlastní 84 percent akcií Royal Bank of Scotland a vyše 40 percent v Lloyds Banking Group. Premiér však dúfa, že štátna pomoc bankám by mohla byť napokon zisková.
Zobúdzanie priemyslu
Odkiaľ bude prameniť rast ekonomiky, keď štát dramaticky zníži svoje výdavky a domácnosti sa budú krvopotne usilovať, aby znížili svoje dlhy? Vo výrobe. Oslabenie, ktoré libra zaznamenala v ostatných troch rokoch, domácim exportérom trocha uľahčilo život. No zastúpenie priemyslu v britskej ekonomike desaťročia klesalo. Jeho váha dosahuje zhruba 13 percent HDP, kým napríklad v Nemecku je to 24 percent. Britská obchodná bilancia je v deficite. Firmy sa sťažujú na nedostatočné profesijné vzdelanie pracovníkov – výsledok vytrvalého rozrastania univerzít za vlády labouristov.
Tento trend treba zvrátiť. Nová vláda dramaticky zoškrtala výdavky na financovanie vysokých škôl a strojnásobila doterajší strop pre študentské poplatky. Inými slovami, náklady tretieho stupňa vzdelávania sa prenášajú na súkromný sektor. To bude viac diskriminovať študentov, ale podporí to vzdelávanie pracujúcich. Uvidíme, či to britskému priemyslu pomôže zobudiť sa.
Autor je írsky korešpondent Neue Zürcher Zeitung am Sonntag.
Ilustračné foto na titulke - Profimedia.cz
Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet v roku 2011, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 47.
