Britská centrálna banka trinástykrát po sebe sprísnila menovú politiku. Zvýšenie sadzieb však bolo agresívnejšie, než očakával trh.
Menový výbor Bank of England zvýšil svoju hlavnú úrokovú sadzbu o pol percentuálneho bodu zo 4,5 percenta na päť percent. Väčšina analytikov počítala s nárastom základnej sadzby len o štvrť percentuálneho bodu.
Banka spustila cyklus sprísňovania menovej politiky v decembri 2021 ako jedna z prvých veľkých centrálnych bánk. Odvtedy hlavnú úrokovú sadzbu zdvihla (vrátane dnešného rozhodnutia) celkovo 13-krát po sebe a celkovo o 490 bázických bodov.
Dôvodom pokračovania v cykle sprísňovania menovej politiky je pretrvávajúca vysoká inflácia. Spotrebiteľské ceny v máji medziročne stúpli o 8,7 percenta, rovnako ako v apríli. Inflácia tak naďalej zostáva výrazne nad 2-percentným inflačným cieľom banky.
Centrálnu banku však najviac znepokojuje jadrová inflácia. Jadrový index spotrebiteľských cien, do ktorého sa nezapočítavajú volatilné ceny energií, potravín, alkoholu a tabaku, v máji medziročne vyskočil o 7,1 percenta po zvýšení o 6,8 percenta v apríli. Jadrová inflácia sa tak dostala najvyššie od marca 1992.