Tridsaťročný Rumun Victor Spirescu sa stal hviezdou. Stačilo mu len priletieť na britské letisko Luton v deň, keď padli obmedzenia pracovného trhu pre jeho krajinu a on sa stal prvým záujemcom o prácu v Británii.

Novoročné pristátie lietadla z Rumunska sledovali televízne štáby z celej Británie, dúfajúc, že odhalia prvý kŕdeľ imigrantov žhavých na voľné miesta či sociálne benefity. V prvom lietadle prišiel len Victor.

Rozhovor na dve strany s ním mal napríklad denník The Times, poskytol ho aj novinám The Guardian či televízii Sky News. Už v prvý deň sa mu podaril úspech – našiel si prácu umývača aút v supermarkete Aldi v Biggleswade. Hoci, ako priznal, dúfa v niečo lepšie a výnosnejšie v oblasti stavebníctva.

Doma v dedine Pelisor ho čaká 19-ročná snúbenica. Téma o jeho osude zaujala novinárov z The Daily Telegraph natoľko, že sa do jeho rodiska vybrali.

Snúbenica Catalina Curceanová musí narúbať každé ráno drevo do pece a vodu čerpá z neďalekej studne vedrom, keďže žiaden z troch stoviek domov nemá tečúcu vodu. Pracovné príležitosti sú veľmi zriedkavé a priemerná mzda na deň predstavuje asi sedem libier.

Prehnaný strach?

Mediálna panika okolo nového prílivu imigrantov a strach z „prídavkovej turistiky“ viedla v decembri britskú vládu k prijatiu viacerých opatrení vrátane obmedzenia prístupu nových imigrantov v rámci EÚ k britským dávkam v nezamestnanosti.

Strach z nových imigrantov bol značne prehnaný, čoho príkladom je aj V. Spirescu, ktorý na ostrovy pricestoval ako nováčik jediný.

Množstvo Bulharov a Rumunov už v súčasnosti pracuje v Nemecku, Španielsku a Británii. Podľa britského ministerstva práce pracuje v krajine 121-tisíc Rumunov a Bulharov, ktorí tu najčastejšie pôsobia ako živnostníci v poľnohospodárstve a reštauračných službách. Tí, čo chceli odísť, už odišli a nečakali na otvorenie pracovného trhu.

V lietadle, v ktorom letel V. Spirescu, s ním sedelo ešte 140 Rumunov – okrem neho všetci už pracovali v Británii a vracali sa späť po vianočných sviatkoch. Medzi tisíckami východoeurópanov sú aj mnohí vysokokvalifikovaní zamestnanci, ktorí dostali od britských úradov pracovné povolenie.

C. Curceanová pre tlač povedala, že jej snúbenec išiel do Británie minimálne na rok, aby si nasporil štyri až päťtisíc libier, ktoré chce mladý pár použiť na opravu svojho starého domu. Doba pobytu sa môže predĺžiť až na neurčito, ako je to známe aj  pre zhruba stotisíc Slovákov, ktorí sa do Británie presťahovali.

„Ja som sa vrátil z Británie pred rokom, pretože som sa zranil na dovolenke. Na začiatku boli tiež plány, že si zarobím a jednoducho sa vrátim a finančná rezerva bude slúžiť, aby som sa mal dobre aj v čase bez zamestnania. Stále som to ale odkladal, pretože som si nevedel predstaviť, ako si nájdem prácu tu. Nakoniec som to urobil nechcene,“ vraví pre TREND.sk Juraj A.. Prácu si ani po roku na východnom Slovensku nenašiel.

Obavy z využívania systému

Briti sa obávajú, že Rumuni a Bulhari sa nedokážu prispôsobiť spôsobu ich života, využívajú systém bezplatnej zdravotnej starostlivosti a zadarmo poberajú sociálne dávky.

Prudký nárast popularity euroskeptickej a xenofóbne založenej Strany pre nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) a jeho lídra Nigela Faragea naznačujú, že rodení Briti sa vzostupu imigrantov obávajú čoraz viac a východoeurópsku konkurenciu na pracovnom trhu považujú za škodlivú.

Politika sa vnáša aj do postojov Britov. Až 64 percent z nich si podľa nedávneho prieskumu myslí, že imigranti sú skôr problémom ako príležitosťou pre rozvoj krajiny.

Vláda Davida Camerona na tlak obyvateľstva prijala opatrenie, ktoré občanom členských krajín EÚ neumožní počas prvých troch mesiacov po príchode do Británie poberať podporu v nezamestnanosti a nárok na sociálne bývanie.

V hre je aj tento rok návrh na stopnutie dávok po pol roku, keď si prisťahovalec nebude môcť nájsť nové pracovné miesto, či spoplatnenie zdravotnej starostlivosti špeciálne pre imigrantov – ide o takzvané poplatky za nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť. Detaily budú známe až v marci.

Výkonná moc tvrdí, že chce prijať balík na obmedzenie zdravotnej turistiky a „zabezpečiť spravodlivý systém pre ťažko pracujúcich britských daňovníkov“.

„Ak to myslí vláda vážne, tak nech ukáže údaje o očakávaných prisťahovalcoch. Obávam sa, že ich návrhy budú mať len veľmi malý účinok v reálnom živote, o čo sa oni nestarajú, pretože ide skôr o politiku, ako o vnímanie reality,“ vraví pre TREND.sk Jonathan Portes z Národného inštitútu pre ekonomický a sociálny výskum.

Prepočty nárastu imigrantov vláda stála nezverejnila. Naopak aktivisti kampane za obmedzenie imigrantov MigrationWatch tvrdia, že každý rok príde do Británie za prácou 50 až 70-tisíc nových Rumunov a Bulharov (po dobu piatich rokov).

Vláda si posvietila ešte v roku 2012 aj na manželstvá s cudzincami. Začalo platiť nové pravidlo: ak sa chceš oženiť/vydať, potrebuješ ročný plat aspoň 18 600 libier. Keďže minimálna mzda je na úrovni okolo 13-tisíc eur, až 46 percent Britov bude z možnosti vziať si za partnera/partnerku napríklad  z Afriky vylúčených. Briti, ktorých zákon poškodzuje, legislatívu napadli aj na súde. Najvyšší súd potvrdil, že nejde o diskrimináciu, ale vláde odporúčala, aby príjem znížila. 

Škodia skutočne prisťahovalci Británii, tak ako to prezentujú politici a rôzni aktivisti? Nemecký profesor ekonómie na University College London Christian Dustmann s kolegami z univerzity zverejnil zaujímavú analýzu, ktorá popriera populárne teórie, podľa ktorých príval imigrantov ubližuje domácej ekonomike.

Štúdia potvrdila, že prisťahovalci zo strednej a východnej Európy zaplatili na daniach trojnásobne viac ako dostali v podobe rôznych sociálnych dávok a bezplatnej zdravotnej starostlivosti.

Politici môžu teoreticky argumentovať aj relatívne vysokou mierou nezamestnanosti mladých Britov (21 percent), ktorým prisťahovalci berú prácu.

„Žiadna relevantná analýza nedokázala pozitívny alebo negatívny vplyv na nezamestnanosť. Naopak nezamestnanosť mladých rástla v regiónoch, kde sa prílev imigrantov veľký nečakal. Ak je mladý človek nekvalifikovaný a chýba mu prax, jeho vyhliadky sú vždy zlé. Tvrdenia, že treba podporiť šance pre mladých Britov, sú jednoducho bludy,“ dodáva J. Portes.

Aké sú prínosy prisťahovalcov pre rozpočet

A teraz k číslam: za posledných 15 rokov sa počet rodených Britov zvýšil z 53,4 na 54,4 milióna. V prípade prisťahovalcov bol prílev značnejší. Kým v roku 1995 ich žilo na ostrovoch 3,8 milióna, v roku 2011 to bolo 7,6 milióna.

Z analýzy Ch. Dustmanna vyplýva, že vyše tretina prisťahovalcov mala aspoň vysokoškolský diplom, v prípade Britov je podiel 21 percent. To znamená, že do Británie prichádzajú v značnej miere aj kvalifikovaní pracovníci, ktorí sú schopní nájsť si lepšie miesto ako len umývači riadu v reštauráciách.

Základné vzdelanie (teda zo školy odišli pred dovŕšením 17 roku života) mal len každý piaty prisťahovalec. A teda tvrdenie o masívnom prílive „neprispôsobivých“ imigrantov sa zdá byť tiež prehnané. Britský rozpočet podľa spomínanej analýzy získal „v čistom“ od prisťahovalcov v rozmedzí roku 1995 a 2011 na daniach 8,8 miliardy libier.

V prepočte štátu odviedli na daniach o štyri percentá viac ako získali späť vo forme dávok v nezamestnanosti a iných sociálnych benefitov.

Štátna kasa zarába ešte výraznejšie na imigrantoch, ktorí prišli do krajiny po roku 2000 (medzi nimi sú aj Slováci). Ide o sumu 22,1 miliardy eur, čo je o 34 percent viac, ako dostali vo forme dávok a nákladov napríklad na zdravotníctvo a školstvo pre deti prisťahovalcov.

Spomínané číslo je vypočítané za imigrantov v rámci Európského hospodárskeho priestoru. Analýza sa potom pozrela aj na krajiny mimo tohto priestoru. Ide napríklad o prisťahovalcov z Afriky alebo Ázie (len Indov a Pakistáncov žijú v Británii asi tri milióny). Aj v prípade týchto pracovníkov (hoci v tejto skupine existuje početná skupila ilegálnych prisťahovalcov) zarobil britský rozpočet od roku 2000 do roku 2011 takmer tri miliardy libier.

Menšia pravdepodobnosť poberania dávok

Zároveň v porovnaní s rodenými Britmi (príklady s rovnakým vekom, pohlavím a vzdelaním) majú prisťahovalci až o 45 percent nižšiu pravdepodobnosť, že budú poberať sociálne dávky či daňové úľavy.

Británia ťaží aj z faktu, že prisťahovalci sú relatívne mladí a chcú pracovať aj na najnižších pozíciách, ktoré by domáca krajina len ťažko zaplnila. Zároveň sú v najproduktívnejšom veku a predpokladá sa, že časť z nich sa vráti do domovských krajín, kde prežijú „menej produktívne“ obdobie.

Ďalšia štúdia z novembra minulého roka dokázala pozitívny vplyv medzi rastúcim počtom pracujúcich imigrantov v Británii a zvýšenou produktivitou práce.

Výskum dokázal, že ak do pracovnej sily zakomponovali len jedno percento prisťahovalcov, produktivita práca vzrástla o 0,06 až 0,07 percenta. Pre úplnosť musíme napísať, že prepočet bol robený v predkrízovom období 1997 až 2007, za ktoré produktivita práce na odpracovanú hodinu narástla o takmer tretinu. Zároveň analýza sa zamerala len IT firmy, farmaceutiku či banky, teda na spoločnosti, kde sa pohybujú vysokokvalifikovaní prisťahovalci.

Sociálna inklúzia

Zaujímavý prínos do debaty o imigrantov prináša kniha The British Dream: Successes and Failures of Post-War Immigration od riaditeľa britského think tanku Demosa Davida Goodharta. Imigráciu do Británie označuje za obrovskú chybu politikov.

V lete v otvorenom liste dokonca varoval Európsku úniu pred negatívnymi dôsledkami prílevu pracovnej sily zo strednej a východnej Európy. Obáva sa napríklad „mzdového dumpingu“ zo strany stredoeurópskych a východoeurópskych pracovníkov.

Imigranti budú podľa neho na voľnom pohybe zarábať na úkor najmenej kvalifikovaných Britov, ktorí sa budú musieť spoliehať na prídavky od štátu. Preto navrhuje napríklad zaviesť sankcie proti firmám, ktoré u imigrantov uplatňujú mzdové štandardy platné v ich krajine pôvodu. Zároveň hovorí o potrebe zaviesť dohody o platových podmienkach na európskej úrovni, akúsi európsku minimálnu mzdu.

V knihe spomína aj sociálny aspekt prisťahovalectva. Ide predovšetkým o nedostatočnú snahu vlády integrovať imigrantov do systému a negatívne dopady segregácie v rámci národostných ghett. Podľa neho nie je v takej malej krajine ako Británia ekonomicky ani sociálne prospešné ponechať „prilepené komunity“ v stave, ako sú dnes.

Podľa D. Goodharta by sa mali imigranti ihneď po príchode učiť po anglicky, plne sa zapájať na pracovnom trhu a ich deti by mali navštevovať školy, ktoré nie sú zamerané len na jednu etnickú menšinu. Jeho argumentácia je značne nacionalistická. Relatívne malé komunity v Británii, ako napríklad Waltham Forest v Londýne, prirovnáva k americkým mestám ako South Side v Chigagu, kde žije pol milióna Afro-Američanov.

V zásade nechce zastaviť imigráciu, ale len určiť strop v „desiatkách tisíc“ (britská vláda si skutočne dala záväzok obmedziť v roku 2015 počet nových imigrantov pod 100-tisíc).