Británia a Francúzsko sú dlhodobými spojencami s pozoruhodne podobnými ekonomikami. Obe krajiny však žijú v zajatí falošnej predstavy, že ich hospodárska politika je na míle alebo kilometre vzdialená od tej, ktorú uplatňuje ich partner na druhej strane Lamanšského prielivu, píše denník The Financial Times.
Reagovali odlišne
Na súčasnú energetickú krízu však francúzska a britská vláda zareagovali úplne odlišne. Vláda globalistického prezidenta Emmanuela Macrona sa priklonila k populistickej stratégii, zatiaľ čo dosluhujúci britský premiér Boris Johnson siahol po učebnici ekonómie odporúčanej Medzinárodným menovým fondom (MMF).
Obe krajiny čelia rovnakému šoku. Veľkoobchodné ceny plynu totiž dosahujú približne desaťnásobok svojej bežnej úrovne.
Francúzsku pomáha mohutný jadrový sektor, ktorý v krajine zvyčajne pokrýva 70 percent spotreby energie. V súčasnosti je to však menej, keďže polovica francúzskych jadrových reaktorov je odstavená.
Každý má svoju výhodu
Británia má výhodu v mohutných zásobách zemného plynu v Severnom mori, ktoré v minulom roku zabezpečovali približne 40 percent jej spotreby. Celkovo je čistý import plynu v Spojenom kráľovstve veľmi podobný tomu francúzskemu.
Obe krajiny však k vzniknutej situácii pristúpili odlišne. V Paríži je odpoveďou na energetickú krízu spoločný pokus nájsť v Elyzejskom paláci dostatočne veľký koberec, pod ktorý by sa dali pozametať všetky problémy.
V rámci politiky tzv. tarifného štítu Macronova vláda obmedzila tento rok zvýšenie cien elektriny na štyri percentá a zmrazila domáce ceny plynu.
Ochrana spotrebiteľov si však vyžaduje, aby bolo zvyšovanie veľkoobchodných cien vykrývané z verejných financií.
Naproti tomu britská vláda na Downing Street sa zatiaľ rozhodla pre možnosť problém pomenovať a nájsť naň transparentné riešenie.
Nárast veľkoobchodných nákladov na energie sa prenáša na spotrebiteľov, aj keď s oneskorením, dodávateľov nikto nezachraňuje a každá domácnosť dostala na šetrenie energiami slušný stimul.
Pomôžu len najchudobnejším
Na pomoc domácnostiam vláda vyčlenila balík cielenej podpory pre seniorov a sociálne najslabšie vrstvy v hodnote 37 miliárd libier s paušálnymi platbami pre všetkých, aby umožnila uhradiť vyššie náklady na energie. Istá časť tohto balíka bola financovaná z mimoriadneho zdanenia spoločností, ktoré majú z operácií v Severnom mori neprimerane vysoké zisky.
Problém spočíva v tom, že zatiaľ čo ekonómovia britské riešenie chvália, verejnosť nad ním ohŕňa nos. Vláda za podporu, ktorú doteraz obyvateľstvu ponúkla, nezískala takmer žiadne uznanie, a celoštátna diskusia sa skôr krúti okolo rastúcich účtov ako okolo pomoci, ktorá je už na ceste.
Pravdou zostáva, že obe krajiny sa teraz musia jedna od druhej učiť. Maloobchodné ceny energie už v Spojenom kráľovstve vzrástli natoľko, že domácnosti už nepotrebujú ďalšie dôvody na zníženie ich spotreby – k úsporám energie dôjde aj tak.
Budúce generácie
Naopak, vo Francúzsku sú verejné financie až príliš ohrozované veľkoobchodnými cenami energií s tým, že obrovské finančné bremeno ponesú skôr budúce generácie ako súčasní spotrebitelia, ktorí tak ani nemajú nejaký zásadný dôvod svoju spotrebu plynu a elektriny obmedzovať.
Obe vlády budú mať podľa Financial Times problém ustúpiť zo svojich súčasných pozícií, ale akokoľvek bude pre Macrona a budúceho britského premiéra ťažké pozrieť sa cez more a poučiť sa u susedov, riešenie ich energetických problémov leží čiastočne na druhej strane Lamanšského prielivu.
Ďalšie dôležité správy
