Ročne chce vláda zvýšenou daňou vyzbierať 520 miliónov libier (661 miliónov eur), ktoré následne použije na podporu športových aktivít v školách. Vláda premiéra Davida Camerona chce dodatočnými peniazmi podporiť školské kluby a reštaurácie, v ktorých by si deti kupovali zdravé jedlo.
„Nie som pripravený sa spätne pozrieť na svoju prácu v tomto parlamente a povedať generácií mojich detí: Prepáčte, vedeli sme, že sladené nápoje sú problém, vedeli sme, že spôsobujú chorobu, ale nedokázali sme urobiť ťažké rozhodnutia, a preto sme neurobili nič,“ povedal v parlamente G. Osborne.
Britain's #Budget2016
— Bloomberg Business (@business) March 16, 2016
- Sugar levy
- GDP forecasts cut
- Business tax down
- £ ⬇ against $https://t.co/ePaKhY1Eb0 https://t.co/iWLqcfy2DW
Daň bude zavedená na tie sladené nápoje, ktoré majú v 100 mililitroch viac ako jednu lyžičku cukru, čo sú približne štyri gramy. Nápoje budú rozdelené do dvoch daňových pásiem: sadzbou 24 pencí na liter sa budú zdaňovať sladené nápoje od značiek Coca Cola, Pepsi, Red Bull a Irn-Bru, ktoré obsahujú na 100 mililitrov viac ako osem gramov cukru (dve čajové lyžičky), nižšou sadzbou (18 pencí na liter) budú zdanené produkty Fanta alebo Sprite, ktoré obsahujú v 100 mililitroch maximálne päť gramov cukru.
To znamená, že 330 mililitrová plechovka Coca Coly by mohla zdražieť o osem pencí. V Británii sa v supermarketoch predáva za približne 68 pencí, teda vďaka novej dani si spotrebiteľ priplatí o 11 percent viac.
Zavedenie dane by malo spôsobiť, že produkty budú drahšie a ich cena bude od kúpu odrádzať.
Obezitou trpí v Británii približne 26 percent populácie, čo je druhé najvyššie číslo po Maďarsku. Vyššie ceny by sa mali prejaviť aj do celkovej inflácie o 0,3 percentuálneho bodu.
Daň je podľa vlády navrhnutá tak, aby „povzbudila firmy, aby znížili množstvo pridaného cukru v nápojoch, ktoré predávajú“. Ak svoje receptúry zmenia, budú platiť aj nižšie dane. Aj preto vláda očakáva, že príjem z dane sa bude postupne znižovať.
- 2018 - príjem 520 miliónov libier
- 2019 - príjem 500 miliónov libier
- 2020 - príjem 455 miliónov libier
V Británii sa debata o obezite premieľala v médiách vyše dva roky a ústrednou postavou v boji proti nej bol známy šéfkuchár Jamie Oliver. Po rozhodnutí vlády bol prekvapený a povedal, že je to „úžasná novinka“. „Dokázali sme to. Dokázali. Prioritou je, aby boli naše deti zdravé,“ napísal na sociálnej sieti Instagram.
Jamie Oliver praises "brave" sugar tax move in #Budget2016 https://t.co/9M0khUSdXm
— BBC News (UK) (@BBCNews) March 16, 2016
Vlani J. Oliver vláde odkázal, že reforma je nutná a má ekonomické opodstatnenie. „Cukor je bezpochyby po cigaretách ďalšie zlo. Mal by byť zdanený rovnako ako tabak. Nie som vášnivým fanúšikom zdaňovania, ale keď vidíme, že dve tretiny výdavkov v zdravotníctve sú spojené so stravovaním, potom áno - potrebujeme radikálnu zmenu,“ povedal šéfkuchár pre britský denník The Daily Mail.
V novembri 2014 konzultantská spoločnosť McKinsey odhadla, že náklady spojené s obezitou stoja Britov ročne 47 miliárd libier, čo sú približne tri percentá britského HDP. Ministerstvo financií to v stredu uviedlo na správnu mieru. „Obezita vedie k chorobe. Zvyšuje riziko vzniku rakoviny, cukrovky a srdcovo-cievnych ochorení. Ročne nás tieto ochorenia stoja 27 miliárd libier, čo je viac ako polovica toho, čo dávame na zdravotníctvo,“ povedal G. Osborne.
Britská asociácie nealkoholických nápojov sa vyjadrila, že je z rozhodnutia vlády „extrémne sklamaná“. Spoločnosť A.G. Barr, ktorá vyrába v Británii populárne drinky Irn Bru, rozhodnutie kritizuje, pretože vláda podľa nej výrobcov sladených nápojov potrestala ako jediných, ktorí sa podieľajú na zlých stravovacích návykoch Britov, pritom „sme dosiahli ako jediný skutočný pokrok v znižovaní príjmu cukru v uplynulých rokoch“.
Rozporuplné výsledky
Daň na nezdravé potraviny sa vo svete stretáva s odlišnými výsledkami. Dánska daň na sladené nápoje vyhnala zákazníkov do susedného Nemecka a vláda ju po vyše roku napokon zrušila. Dáni rovnako vzdali aj chipsovú daň - vtedy vláda vyberala za kilogram nasýtených mastných kyselín asi 2,15 eura. Hodnota cezhraničných nákupov v Dánsku vďaka dani vzrástla v roku 2012 oproti roku 2011 o 10 percent.
Daň na limonády s vysokým obsahom cukru v Mexiku naopak dokázala ich spotrebu zraziť. Mexičania sú podľa štatistík spotrebiteľskej organizácie Consumers International najväčšími svetovými konzumentmi sladkých limonád. Priemerný Mexičan ročne vypije 163 litrov sladených nápojov, miera konzumácie bola navyše od roku 1989 na vzostupe. Ďalšiemu vzrastu spotreby zabránila až daň vo výške jedného mexického pesa na liter sladeného nápoja. Limonády, energy drinky, ice tea či sladený čaj v priemere zdražel o zhruba 10 percent. Stačil rok, aby bola daň zavedená a spotreba okamžite klesla o 12 percent.
Mexická daň zaujala verejnosť v Spojených štátoch a Kanade. V roku 2014 sa kalifornské Berkeley stalo prvou samosprávou, kde si dodatočný poplatok vyskúšali.
Z krajín Vyšehradskej skupiny majú daň z nezdravých potravin v Maďarsku. Od roku 2011 daň cieli na sladké nápoje a na mastné potraviny, s výnimkou tradičných špecialít.
Fínsko, ktoré v roku 2011 zaviedlo dane zo sladkostí, cukríkov, čokolád a produktov z kakaa, zmrzliny a nanukov a daň z nealkoholických nápojov sa rozšírila na ďalšie kategórie nápojov, zaznamenalo pokles zamestnanosti.
Francúzsko v roku 2012 zaviedlo daň zo všetkých nápojov s pridaným cukrom alebo umelým sladidlom vo výške 7,16 centov na liter. Firma Coca Cola na protest zrušila plánovanú investíciu za 17 miliónov eur. Firma priznala, že šlo o symbolický protest proti dani, ktorá „trestá spoločnosť a stigmatizuje náš výrobok. “
V roku 2013 sa táto téma bez úspechu objavila v Českej republike a o rok neskôr sa spomínala aj na Slovensku, ale ministerstvo zdravotníctva vtedy reagovalo, že nad touto daňou neuvažuje.
