Hrozba irackých zbraní nebola odôvodnená

Hrozba irackých zbraní, ktorá sa udávala ako dôvod k zásahu a bola označovaná za istú, nebola podľa komisie odôvodnená. Británia sa pripojila k invázii v Iraku skôr, než sa využili všetky mierové možnosti. Intervencia potom bola zle plánovaná a jej dôsledky podcenené, tvrdí komisia v dlho očakávanej správe, ktorej vypracovanie trvalo sedem rokov.

Vtedajší britský premiér Tony Blair bol podľa správy tiež varovaný, že invázia v Iraku môže zvýšiť hrozbu zo strany teroristickej siete al-Kájda proti Británii. Predvídať sa tiež mala nestabilita, akú v Iraku vojenský zásah môže vytvoriť. T. Blair a jeho vláda ale úmyselne neklamali parlament či britskú verejnosť ohľadom situácie v Iraku pred inváziou, tvrdí komisia.

Tvrdo ale komisia podľa agentúry AP odsúdila politické, spravodajské a vojenské plánovanie invázie. Tiež je podľa jej predsedu Johna Chilcota presvedčená, že rozmiestnenie britských síl v Iraku neskončilo valným úspechom. Iračania ohromne trpeli intervenciou, ktorá bola v ich krajine zle vedená, uviedla vyšetrovacia skupina.

Iracká vojna bola aktom vojenskej agresie založeným na chybných predpokladoch a pomohla šíreniu terorizmu na Blízkom východe, povedal v stredu v reakcii na zverejnenie správy Chilcotovej komisie šéf britských opozičných labouristov Jeremy Corbyn. Podľa neho zapojenie Británie do irackého konfliktu zásadne podkopalo dôveru ľudí v politiku, mnohí považujú výsledky vojny za katastrofálne.

Protivojnoví aktivisti a príbuzní 179 britských vojakov, ktorí v Iraku zahynuli, podľa agentúry AP dúfajú, že správa Chilcotovho tímu umožní stíhať expremiéra Blaira pre prípadné vojnové zločiny.

Blair prebral zodpovednosť za chyby

Britský expremiér Tony Blair v stredu v reakcii na zverejnenie nebývalo kritickej správy Chilcotovej komisie o vojne v Iraku povedal, že na seba berie všetku zodpovednosť za chyby, ktoré sa pred zapojením krajiny do konfliktu stali. Uviedol však tiež, že sa o účasti vo vojne rozhodoval v dobrej viere a že stále verí, že odstránenie irackého diktátora Saddáma Husajna bolo správnou vecou.

„Správa by mala ukončiť obvinenia z konania v zlej viere, z klamstiev alebo podvodu. Či už ľudia s mojím rozhodnutím zapojiť sa do vojenskej akcie proti Saddámovi Husajnovi súhlasia alebo nie, urobil som ho v dobrej viere, pretože som veril, že je to v najlepšom záujme krajiny," uviedol bývalý ministerský predseda, ktorý zapojenie Británie do bojov v Iraku po boku USA v roku 2003 schválil.

T. Blair však zároveň pripustil, že kritika týkajúca sa prípravy a plánovania britskej účasti v irackej vojne stojí na reálnych základoch. „Beriem na seba plnú zodpovednosť za všetky chyby, bez akýchkoľvek výnimiek a výhovoriek," uviedol.