Angela Merkelová a David Cameron. Zdroj: SITA/AP
D. Cameron pod tlakom euroskeptikov vo svojej Konzervatívnej strane a čoraz populárnejšej protieurópskej Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) sľúbil, že vyjedná s ostatnými 27 členmi únie pre Londýn vrátenie niektorých právomocí z Bruselu. Zároveň sa zaviazal, že v prípade víťazstva v parlamentných voľbách tento rok v máji usporiada v roku 2017 na základe novo dohodnutých podmienok referendum o zotrvaní Británie v EÚ.
„Referendum musí byť skôr ako na konci roku 2017. Bol by som rád, keby sme to mohli urobiť skôr. Čím skôr budem môcť splniť tento záväzok o novom vyjednaní (podmienok pre Britániu) a referende, tým lepšie,“ povedal stanici BBC.
Napriek tomu, že D. Cameron si podľa agentúry Reuters stále želá zotrvanie Británie v EÚ, v nedeľu povedal, že nebude môcť „nič vylúčiť“, ak nedosiahne zmeny, ktoré žiada. Už predtým pripustil, že tieto zmeny si vyžadujú úpravy únijných zmlúv, na čo je potrebný súhlas všetkých členov EÚ.
Predovšetkým žiada, aby Británia mohla obmedziť počet prisťahovalcov z ostatných krajín EÚ. A. Merkelová, s ktorou chce túto a ďalšie otázky v stredu prerokovať, však už skôr dala jasne najavo, že nepripustí, aby sa oslabili únijné pravidlá pre voľný pohyb pracovných síl. Podobne sa už vyjadrilo napríklad aj Poľsko.
Blížiace sa májové hlasovanie sa ukazuje ako najtesnejší volebný súboj v moderných dejinách krajiny. Predvolebné prieskumy dávajú malý náskok hlavnej opozičnej Labouristickej strane, ale podľa mnohých analytikov žiadna strana zrejme nezíska väčšinu. To možno povedie k ďalšej koaličnej vláde dvoch či dokonca troch strán. S konzervatívcami v súčasnosti vládnu proeurópski liberálni demokrati.
Eurozóna by podľa Berlína odchod Grécka zvládla
Aktualizované 4. januára 2015 o 16.23:
Nemecko už nemieni za každú cenu brániť odchodu Grécka z eurozóny. Informoval o tom nemecký časopis Der Spiegel s odvolaním sa na zdroje z vlády. Za radikálnou zmenou postoja spolkovej vlády sú podľa týždenníka pokroky, ktoré eurozóna urobila od vyvrcholenia dlhovej krízy a vďaka ktorým by mal odchod Grécka len obmedzené následky na ostatné krajiny používajúce euro.
Šéf gréckej radikálnej ľavicovej strany Syriza Alexis Tsipras. Zdroj: SITA/AP
Nemecká kancelárka Angela Merkelová aj ministr financií Wolfgang Schäuble sa podľa časopisu domnievajú, že odchod Grécka z eurozóny by bol teraz prijateľný. Grécko tento mesiac čekajú predčasné parlamentné voľby, ktorých favoritom je opozičná Koalícia radikálnej ľavice (Syriza). Tá je proti úsporným opatreniam vlády spojenými s medzinárodným záchranným programom.
Nemecká vláda podľa týždenníka pokladá odchod Grécka z eurozóny za takmer nevyhnutný v prípade, že by SYRIZA po voľbách opustila úspornú politiku a prestala splácať grécke dlhy.
Podľa agentúry DPA vláda informácie magazínu Der Spiegel nepoprela, vyjadrila však presvedčenie, že Grécko bude aj v prípade víťazstva strany Syriza plniť dohodnuté podmienky. „Grécko v minulosti svoje záväzky plnilo. Nemecká vláda predpokladá, že Grécko bude svoje záväzky plniť aj naďalej,“ povedal hovorca vlády Georg Streiter.
Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať EÚ a Medzinárodný menový fond (MMF) o finančnú pomoc. Dohodlo sa už na dvoch záchranných programoch v celkovej výške 240 miliárd eur. Výmenou za to však musela vláda zaviesť masívne výdavkové škrty, znížiť dôchodky a mzdy a opakovane zvýšiť dane, čo prehĺbilo hospodársku recesiu, spôsobilo hlboké sociálne otrasy a viedlo k nezamestnanosti presahujúcej 25 percent.
Syriza v decembri sľúbila, že keď vyhrá predčasné parlamentné voľby, zruší úsporné opatrenia nastolené súčasnou vládou. Zároveň sa však zaviazala ďalej rokovať o oddlžení krajiny s medzinárodnými veriteľmi, pričom v tomto smere nechce prijímať žiadne jednostranné kroky. Vodca strany Alexis Tsipras zároveň zdôraznil, že sa bude ďalej usilovať o to, aby si Grécko ponechalo jednotnú európsku menu euro.
Šéf parlamentnej frakcie nemeckých kresťanských demokratov (CDU) kancelárky A. Merkelovej Michael Fuchs nedávno v rozhovore pre denník Rheinische Post uviedol, že eurozóna už nemusí Grécko zachraňovať, pretože táto krajina už pre menovú úniu nie je systémovo dôležitá. Dodal, že grécki politici už nemôžu svojich partnerov v eurozóne „vydierať“.
„Ak si Alexis Tsipras z gréckej ľavicovej strany Syriza myslí, že môže obmedziť reformné úsilie a úsporné opatrenia, tak medzinárodní veritelia budú nútení obmedziť úvery pre Grécko,“ vyhlásil Fuchs. „Časy, keď sme museli Grécko zachraňovať, sa skončili. Už tu nie je žiadny priestor pre politické vydieranie. Grécko už pre euro nie je systémovo dôležité,“ dodal.
Predseda nemeckej postkomunistickej strany Ľavica Bernd Riexinger v reakcii na správu Der Spiegel obvinil spolkovú vládu z vydierania a cielenej destabilizácie Grécka. „Spolková vláda touto cielenou indiskrétnosťou odpálila bombu, ktorá povedie k eskalácii krízy v Grécku,“ povedal B. Riexinger denníku Handelsblatt. „Týmto druhom verejného vydierania je Grécko pred voľbami cielene destabilizované,“ dodal.
