Európska centrálna banka by podľa OECD mala byť v každom prípade pripravená na ďalšie uvoľňovanie menovej politiky a vlády by mali nájsť spôsoby, ako v niektorých krajinách riešiť problémy nesplácaných bankových úverov.
OECD celkovo ponechala výhľad ekonomického rastu eurozóny v tomto roku na 1,6 percenta a budúci rok čaká mierne zrýchlenie na 1,7 percenta, za predpokladu, že Británia zostane v EÚ. Celá EÚ podľa organizácie vyspelých krajín sveta so sídlom v Paríži porastie o 1,8 percenta tento rok a o 1,9 percenta budúci rok.
„Európa má najhoršiu fázu krízy za sebou, pre podporu plnohodnotného oživenia, ktoré prospeje všetkým Európanom ale musí robiť oveľa viac,“ povedal k správe generálny tajomník OECD Angel Gurría.
ECB by podľa OECD mala byť pripravená ďalej znížiť úrokové sadzby, najmä depozitnú sadzbu, ktorú drží už dlhšiu dobu v zápornom pásme. Urobiť by to mala v prípade akýchkoľvek negatívnych ekonomických vplyvov a v prípade, že inflácia nebude rásť smerom k dvojpercentnému cieľu banky tak, ako ECB predpokladá.
Centrálna banka teraz čaká, že priemerná miera inflácie v eurozóne na budúci rok vzrastie na 1,2 percenta z tohtoročných predpokladaných 0,2 percenta.
V marci znížila ECB základnú úrokovú sadzbu na nulu a depozitnú sadzbu, ktorú účtuje na krátkodobé vklady komerčných bánk, zrazila hlbšie do záporného pásma na mínus 0,4 percenta. Rok trvajúci program nákupov dlhopisov zvýšila na 80 miliárd eur mesačne a oznámila, že do programu budú zahrnuté popri štátnych dlhopisoch aj dlhopisy firemné.
OECD však upozornila na to, že blahodarnému vplyvu uvoľnenej menovej politiky ECB na firmy a celú ekonomiku bránia problémy niektorých bánk, najmä v Grécku a Taliansku.
Organizácia preto navrhuje motivovať tieto banky k rýchlemu riešeniu zlých úverov. Európske inštitúcie by mohli v riešení pomôcť napríklad založením spoločnosti, ktorá by tieto zlé aktíva od bánk odkupovali.
