Katastrofické varovanie pred referendom v roku 2016, že by Londýn mohol prísť o svoj finančný trón, ak sa rozhodne opustiť Európsku úniu (EÚ), sa zatiaľ ukázala byť mylné. Londýn je stále svetovým bankárom.
„Londýn je mimoriadne odolný a jeho budúcnosť ako finančného centra je istá, pretože to, čo tu máme, je jedinečné,“ povedal S. Lipton agentúre Reuters na 61. poschodí mrakodrapu na adrese 22 Bishopsgate, ktorý by sa mal po svojom otvorení v budúcom roku stať druhým najvyšším mrakodrapom západnej Európy.
Za posledný rok do tohtoročného júna Londýn prilákal viac zahraničných investícií do komerčných realít než akékoľvek iné mesto. Ako cieľ pre investície do finančných technológií prekonal New York a zvyšuje svoju dominanciu na svetovom devízovom trhu s denným objemom 6,6 bilióna amerických dolárov.
Od hlasovania o brexite Británia preskočila Spojené štáty a stala sa najväčším centrom pre obchodovanie s úrokovými swapmi, napriek výzvam bývalého francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda, aby dominancia Londýna pri zúčtovaní eurových derivátov skončila.
To, že sa Londýnu podarilo rozšíriť svoj vplyv ako medzinárodného finančného centra je jednou z najväčších záhad tri roky trvajúcej komplikovanej brexitovej krízy. Postavenie mesta tiež naznačuje, že firmy z EÚ sa po brexite budú obracať na Londýn, ak budú chcieť získať peniaze od zdrojov mimo únie.
Túto skutočnosť zaznamenali tiež veľkí hráči na Wall Street. Neďaleko od 22 Bishopsgate otvoril Goldman Sachs v júli, tri roky po referende o brexite, svoju novú európsku centrálu. Britská vláda sa v rámci rokovaní o brexite finančného sektora prakticky zriekla.
Desať vysokých predstaviteľov odvetvia však upozornilo, že londýnsky finančný sektor od roku 2016 vzrástol, pretože nemá v tomto časovom pásme reálneho konkurenta. A márnotratní bankári sú tiež príliš spojení s jeho anglosaskou kultúrou zahŕňajúce tvrdú prácu, ale aj užívanie si života.
Generálny riaditeľ britskej divízie jednej z najväčších európskych bánk uviedol, že aj keď sa podnikanie presunie do EÚ, väčšina väčších bankárov nebude ochotná opustiť Londýn. Uvažuje o tom, že si nechá znížiť mzdu o 20 percent, aby mohol zostať v meste.
„Ak ste taliansky bankár, ktorý sa presťahoval do Londýna pred 20 rokmi a vaše deti chodia do súkromnej školy za rohom, potom sa nebudete chcieť sťahovať do Frankfurtu,“ hovorí. Londýn je globálnym centrom pre obchodovanie, požičiavanie a investovanie a najväčším čistým vývozcom finančných služieb na svete. EÚ sa na jeho aktivitách podieľa štvrtinou.
Brexit - zhromaždenie Zdroj: Getty Images
Banky, poisťovne a správcovské spoločnosti už presunuli majetok za viac ako bilión eur z Londýna na kontinent a otvorili si nové centrály v EÚ ako zabezpečenie proti tomu, že by sa Londýn náhle odstrihol od EÚ. Väčšina hlavných finančných inštitúcií sa však zatiaľ nerozhodla presunúť veľkú časť zamestnancov a aktivít, pokiaľ nebude potvrdená strata prístupu na lukratívny jednotný trh EÚ.
Podľa britských štatistík sa počet zamestnancov v City medzi rokmi 2016 a 2018 zvýšil o 31-tisíc. Celkový počet ľudí zamestnaných špeciálne v bankovníctve a poisťovníctve však klesol o 3 000. Nie je však jasné, do akej miery vývoj ovplyvnil brexit, a aký bol vplyv nových obmedzení a štrukturálnych zmien, v rámci ktorých sa v bankách zvyšuje počet technologických špecialistov a klesajú počty tradičných bankových miest.
Centrálna banka Bank of England odhaduje, že do brexitu by mohlo byť presunutých celkom 4 000 osôb, ale dôležité rozhodnutia budú stále prijímané v Londýne. Pôvodné odhady strát pracovných miest sa pohybovali od 30-tisíc do roka od ukončenia brexitu po 75-tisíc do roku 2025.
Profesor ekonomickej histórie so špecializáciou na finančné centrá Youssef Cassis uvádza, že finančné hlavné mestá, ako Londýn majú pozoruhodnú dlhovekosť. Ich rast a pád sa zvyčajne udejú tempom „ľadovca“.
Šéf organizácie propagujúcej Luxembursko ako finančné centrum Nicolas Mackel si myslí, že viac než straty pracovných miest na vývoj v Londýne dopadnú po brexite presuny aktivít.
„Nie je to obdobie od dnešného dňa do Vianoc, na ktoré sa musíme pozerať, ale v rámci 5, 10, 15 a 20 rokov. Je to falošná útecha, ktorú dávate, ak sa zameriate len na pracovné miesta," dodal N. Mackel.
