Iste, nedá sa so stopercentnou istotou povedať, že jedno percento HDP (zhruba 24 miliárd eur ročne) Británia stratila práve kvôli rozhodnutiu vystúpiť z Únie. Ale je celkom pravdepodobné, že toto hospodárske spomalenie s vlaňajším referendom úzko súvisí.
Nižší rast HDP je totiž spôsobený najmä oslabením britskej meny, ku ktorému došlo hneď po vyhlásení výsledkov júnového referenda. Slabšia libra potom zdražila nákupy Britov zo zahraničia, zvýšila rast cien a reálne tak oslabila kúpyschopnosť domácností.
Maloobchodné tržby na britských ostrovoch dokonca nedávno prvýkrát od roku 2013 medziročne poklesli. V Únii ako celku narástli o 0,9 percenta. Vyššia cenová konkurencieschopnosť britských vývozov negatívum v spotrebe domácností vykompenzovať nedokázala.
Ekonomiku na ostrovoch brzdí tiež neistota ohľadom budúcich hospodárskych vzťahov s ostatnými európskymi krajinami, ktorá firmy núti svoje investície dôkladne prehodnocovať. A to relatívne viac v Spojenom kráľovstve ako v oveľa väčšom zvyšku Únie.
Britská ekonomika rastie od referenda pomalšie Zdroj: OECD, Európska komisia
Naopak ostatné vyspelé krajiny zaznamenávali zrýchľovanie hospodárskeho rastu, upozorňuje britský Úrad pre rozpočtovú zodpovednosť (OBR). „Reálny rast HDP za prvé tri štvrťroky roku 2017 dosahuje v priemere 0,3 percenta, čo predstavuje pokles z 0,5 percenta v druhej polovici roku 2016. V eurozóne, USA, Kanade a Japonsku bol silnejší ako v druhom polroku 2016, aj ako v Spojenom kráľovstve,“ napísali analytici vo svojom novembrovom výhľade pre britskú ekonomiku.
EÚ má v rýchlejšom raste ako Spojené kráľovstvo pokračovať aj v budúcnosti: a to nielen podľa Európskej komisie, ktorá by mohla byť vo svojich predpovediach teoreticky zaujatá, ale aj podľa OECD či Medzinárodného menového fondu. Či podľa spomínaného OBR: podľa neho má ekonomika Spojeného kráľovstva v budúcom roku posilniť len o 1,4 percenta (Európska komisia očakáva len 1,3 percenta). Očakávania pre Úniu sa pohybujú medzi 2,1 až 2,2 percentami.
Po skutočnom vystúpení kráľovstva z Únie v marci 2019 sa môže navyše skomplikovať vzájomný cezhraničný obchod - aj keď naň ešte nejaký čas môžu platiť prechodné pravidlá. Najhorším riešením by bolo obchodovanie podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie, lepšou možnosťou, naopak, pokračujúce členstvo Spojeného kráľovstva v jednotnom európskom trhu na spôsob Nórska a Islandu.
Hodnota britskej libry sa aktuálne pohybuje okolo 1,13 eura, teda o zhruba 13 percent menej ako v deň osudného referenda. Voči doláru libra za rovnaký čas stratila asi desatinu svojej hodnoty, ukazuje graf denníka The Guardian nižšie.
Libra je od referenda podstatne slabšia Zdroj: The Guardian
Ročný rast spotrebiteľských cien aj kvôli tomu narástol až nad tri percentá, pretože tovary dovážané zo zahraničia v librách zdraželi. Od júna 2016 inflácia na ostrovoch narástla dohromady o 3,6 percenta, v EÚ len o 1,9 percenta.
Deficit verejných financií Spojeného kráľovstva ostáva stále vysoký, v tomto roku má podľa odhadu Medzinárodného menového fondu dosiahnuť 2,9 percenta HDP. Teda rovnakú hodnotu ako vlani. Aj preto verejný dlh kráľovstva v pomere k ročnému výkonu ekonomiky stále neklesá.
Podľa MMF v tomto roku vystúpi na 89,5 percenta HDP. S vlastnou menou a centrálnou bankou však Británia nemusí mať také dlhové problémy ako niektoré zadlžené periférne krajiny eurozóny ani pri takomto vysokom zadlžení.
Miera nezamestnanosti od referenda tiež klesala rýchlejšie v Únii – ale aj z vyššej úrovne. Kým v dvadsaťosmičke sa do augusta tohto roku (posledný porovnateľný údaj) znížila o 1,1 percentuálneho bodu, v Spojenom kráľovstve to bolo len o 0,7 bodu. Nezamestnanosť na Britských ostrovoch je však najnižšia za posledných 40 rokov (okolo 4,2 percenta), a preto sa jej aj ďalej klesalo zložitejšie ako európskej.
