Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva sa dnes vrátil do sídla svojho úradu, do ktorého pri nedeľnej demonštrácii vnikli jeho odporcovia. Tí tiež prenikli do budov, kde sídli parlament a najvyšší súd a zničili ich interiér, píšu zahraničné agentúry. Najvyšší brazílski predstavitelia označili nedeľné udalosti, do ktorých sa zapojilo niekoľko tisíc odporcov vlády, za teroristické a pučistické činy.
Polícia dnes v brazílskej metropole vypratala tábor priaznivcov krajne pravicového exprezidenta Jaira Bolsonara, ktorí sa niekoľko týždňov pred kasárňami dožadovali zásahu armády po prezidentských voľbách, v ktorých Bolsonaro prehral. Podľa miestnych médií bolo z tábora odvezených na 1200 ľudí na políciu na výsluch.
Rokoval s predsedami oboch komôr
Lula sa dnes vrátil do prezidentského paláca Planalto, kde rokoval s predsedami oboch komôr parlamentu a predsedníčkou federálneho najvyššieho súdu. Predstavitelia najvyšších brazílskych inštitúcií potom vydali vyhlásenie, v ktorom uviedli, že „odmietajú teroristické, vandalské, kriminálne a pučistické činy, ktoré sa stali včera v Brasílii“.
Podľa agentúry EFE nebola prezidentská pracovňa demonštrantov zničená, pretože ju chránia špeciálne opancierované dvere. Nedeľný útok demonštrantov na budovy inštitúcií spôsobil značné škody na vybavení a umeleckých dielach, píše agentúra EFE s odkazom na prezidentskú kanceláriu.
Sudca najvyššieho súdu Alexandre de Moraes už v nedeľu kvôli nedostatočne zaistenej bezpečnosti štátnych inštitúcií na 90 dní odvolal guvernéra federálneho okrsku metropoly Ibaneisa Rochu. Nariadil tiež polícii do 24 hodín vypratať tábory Bolsonarových priaznivcov pred kasárňami v krajine, ako prvý tábor v metropole, kde demonštranti už mnoho dní požadujú armádny prevrat za Bolsonarov návrat.
Za nedeľné výtržnosti nesie podľa brazílskej vlády politickú zodpovednosť bývalý prezident Bolsonaro, pretože demonštrácie proti prehre vo voľbách, ktoré trvajú od októbra, neodsúdil; kritizoval iba násilie. Rovnako výslovne neuznal volebnú porážku, len povedal, že bude dodržiavať ústavu. Odovzdanie moci nebránil, ale oproti zvyklostiam sa nezúčastnil inaugurácie svojho nástupcu. Namiesto toho odletel na konci decembra na Floridu, kde pritom nemá žiadnu oficiálnu agendu, a nie je jasné, kedy plánuje návrat.
Bolsonaro odmietol zodpovednosť
Bolsonaro nedeľný útok na parlament, súd a prezidentský palác odsúdil, ale odmietol akúkoľvek zodpovednosť za neho. V reakcii na twitteri tiež napísal, že aj pred jeho nástupom do úradu v januári 2019 sa k podobným akciám uchyľovala ľavica. Nedeľné udalosti sú ale v modernej histórii krajiny bezprecedentné. „Pokojné demonštrácie v medziach zákona sú súčasťou demokracie. Avšak pustošenie a vpád do verejných budov, ku ktorým došlo dnes, rovnako ako tie, ktoré praktizovala ľavica v rokoch 2013 a 2017, sa pravidlám vymykajú,“ napísal Bolsonaro v nedeľu na twitteri v reakcii na nedeľnej výtržnosti. Odmietol ale, že by svojím správaním nepokoje podnietil.
Lula v skoršom vyhlásení označil útočníkov za „fašistov a pučistov“ a Bolsonara obvinil, že za nepokoje nesie zodpovednosť. „Viete, že existujú rôzne exprezidentove prejavy, ktoré toto podporujú. Je to aj jeho zodpovednosť,“ napísal Lula na twitteri. Aj minister spravodlivosti Flávio Dino obvinil z „politickej zodpovednosti“ za nedeľný útok Bolsonara, ale dodal, že z právneho hľadiska zatiaľ nevidí nič, čo by o tejto zodpovednosti svedčilo.
Politici to odsúdili
Nedeľný útok asi 3000 ľudí odsúdilo množstvo svetových lídrov, vrátane amerického prezidenta Joea Bidena aj predstaviteľov Ruska, Číny, Francúzska či Nemecka. Biden ich označil za „nehorázne“ a nemecký kancelár Olaf Scholz za „útok na demokraciu“, ktorý „nesmie byť tolerovaný“. Podobne sa vyjadrili generálny tajomník OSN António Guterres, francúzsky prezident Emmanuel Macron či šéfovia únijných inštitúcií. Udalosti s obavami spomenul aj pápež František. Tiež Kremeľ a čínske ministerstvo zahraničia odsúdili nedeľné násilnosti.
Niektorí členovia amerického Kongresu uviedli, že Bolsonarovi by nemalo byť dovolené zdržiavať sa v Amerike, kam prišiel koncom minulého roka. „Nemalo by sa mu poskytovať útočisko na Floride, kde sa skrýva pred zodpovednosťou,“ uviedol napríklad poslanec Joaquin Castro.
Šéf španielskej diplomacie José Manuel Albares povedal, že udalosti v Brazílii majú „trumpistický charakter“. Pripomenul tak útok na americký Kapitol z januára 2021, keď do sídla amerického Kongresu vo Washingtone vtrhli priaznivci vtedajšieho prezidenta Donalda Trumpa. Aj vtedy bolo príčinou správania prezidenta po voľbách, ktorý odmietal ich výsledky.
Ďalšie dôležité správy
