Brazílsky minister životného prostredia Ricardo Salles vyžaduje, aby rozvinuté štáty Brazílii ročne vyplatili miliardy dolárov za to, že bude chrániť svoju prírodu a sľúbi, že do roku 2060 dosiahne uhlíkovej neutrality. Oznámenie ministra, ktoré prichádza krátko pred kľúčovým klimatickým summitom usporadúvaným tento víkend OSN, Britániou a Francúzskom sa ale mnohým vplyvným environmentálnym skupinám nepáči, informuje denník Financial Times.
,,Od roku 2021 bude Brazília požadovať aspoň 10 miliárd amerických dolárov ročne, aby mohla reagovať na mnohé výzvy, ktorým čelí," uviedla brazílska vláda v liste adresovanom OSN. ,,Ďalšie rozhodnutie o brazílskej dlhodobej stratégii (o uhlíkových emisiách), najmä potom určuje konečný termín (...), bude vychádzať tiež z prijatých financií," doplnila vláda.
Summit EÚ našiel dohodu pre 55-percentné zníženie emisií do roku 2030
Bohatšie štáty sa Parížsku dohodu o klimatických zmenách v roku 2015 zaviazali, že ročne vyberú 100 miliárd dolárov pre chudobnejšie krajiny, aby sa mohli rozvíjať v súlade s ekologickými princípmi a upraviť svoj klimatický dopad. Tiež Brazília do roku 2019 dostávala každoročne desiatky miliónov dolárov z Fondu pre Amazóniu, avšak tieto platby boli pozastavené kvôli tomu, že za administratívy prezidenta Jaira Bolsonaroa odlesňovanie pralesa prudko narástlo, pripomenula agentúra Reuters.
Minister Salles otvorene hovorí o zámere otvoriť amazonský prales a ďalšie chránené územia komerčným aktivitám. Dlhodobo tiež presadzuje, aby hodnota prírodných zdrojov bola prepojená s peňažným systémom. Okrem toho sa podieľa na vládnom programe, ktorého cieľom je, aby sa na ochrane amazonského pralesa finančne podieľali súkromné spoločnosti tak, že jeho časti ,,adoptujú".
Sallesovo smerovanie sa nepáči bývalej ministerke životného prostredia Marine Silvaovej. Na novo oznámenom záväzku neutralizovať emisie do roku 2060 podľa nej nie je nič dobré, pretože krajina nedokáže zastaviť odlesňovanie a ničí úrady dohliadajúce na ochranu prírody.
V Amazónii opäť vzrástol počet požiarov. Za desať mesiacov sa ich počet viac ako zdvojnásobil
Tiež Fabiana Alvesová, koordinátorka Greenpeace je k oznámenie skeptická. ,,Plán brazílskej vlády dosiahnuť emisnej neutrality do roku 2060 počíta s desaťročným oneskorením oproti väčšine iných krajín s výnimkou Číny," uviedla Alvesová. ,,Okrem toho, že vláda prichádza s nedostatočnými cieľmi, tak dáva najavo, že o ambicióznejších cieľoch bude premýšľať len v prípade, že za to zaplatia cudzinci," doplnila Alvesová.
Údaje zverejnené minulý mesiac brazílskym Národným ústavom pre výskum vesmíru (INPE) ukázali, že tempo odlesňovanie brazílskeho amazonského dažďového pralesa dosiahlo v tomto roku 12-ročného maxima a zasiahlo približne 11-tisíc kilometrov štvorcových. Značný podiel na tom majú nelegálni ťažiari dreva a zlata a pastieri dobytka. Brazília sa predtým na základe Parížskej dohody zaviazala, že do roku 2030 zastaví nelegálne odlesňovanie, čo je cieľ, ktorý sa už teraz zdá nedosiahnuteľný, podotýka Financial Times.
