Pri súčasných vyhláseniach o až nereálne rýchlej dostavbe diaľnice do Košíc do roku 2010 je veľmi pravdepodobné, že priorita verejných prostriedkov i eurofondov bude práve v diaľničných úsekoch na tejto trase. A že projekty v okolí aglomerácií budú musieť načas ustúpiť do úzadia. Bratislava preto minimálne v najbližších štyroch rokoch s celomestským obchvatom – takzvaným nultým okruhom – počítať nemôže. Hoci pozícia dopravného uzla, do ktorého sa zbieha infraštruktúrna sieť, jej garantuje, že z mapy investícií financovaných z eurofondov nezmizne.
V bode nula
Problém preťažených ciest nespôsobuje len individuálna doprava. S príchodom veľkých investorov čoraz viac cítiť vplyv kamiónovej dopravy. Vidieť to nielen na úsekoch na Považí či cestou do Trnavy, ale čoraz viac napríklad smerom k Nitre.
Práve tieto hlavné ťahy sa zbiehajú v Bratislave, odkiaľ pokračuje diaľničná sieť do zahraničia. „Takmer polovicu dopravy cez mesto tvorí tranzitná doprava. Ak ju bude kam odkloniť, vyrieši to veľkú časť problému,“ upozorňuje predseda Bratislavského samosprávneho kraja Vladimír Bajan. Riešením má byť nultý diaľničný okruh okolo Bratislavy.
Ten síce Národná diaľničná spoločnosť v plánoch má, no bez vykrytého financovania. Pôjde pritom o jeden z najdrahších projektov na Slovensku, keďže počíta aj s viac ako desaťkilometrovým tunelom pod Karpatmi. Predbežné odhady hovoria o celkových nákladoch 30 až 40 miliárd korún.
V aktuálnom volebnom období sa s výstavbou okruhu sotva začne. Prioritnou sa stala dostavba diaľnice do Košíc, ktorú chce mať premiér Robert Fico hotovú do roku 2010. „Výstavba infraštruktúry je najmä politické rozhodnutie. Ale pri nultom okruhu nejde len o riešenie problémov Bratislavy,“ myslí si V. Bajan.
Smer juh
Samosprávny kraj má výhrady i k terajšiemu návrhu trasy nultého okruhu. Tá by podľa V. Bajana mala ísť ďalej od mesta, ako sa počíta teraz. Až niekde na úrovni Senca, a nie v okolí predmestských obcí Ivanka pri Dunaji či Most pri Bratislave: „Pri takomto variante a tempe rozrastania mesta a prímestských obcí v regióne hrozí, že za desať rokov bude nultý okruh opäť v meste.“
V horizonte najbližších desiatich rokov sa nevyrieši ani ďalší kritický smer – na Dunajskú Stredu. Podľa plánov v súčasnosti kapacitne nedostačujúcu dvojprúdovú cestu, slúžiacu aj kamiónovej doprave z tohto regiónu, nahradí rýchlostná cesta R7.
|
Sitina možno nebude jediný tunel na území Bratislavy. |
Jej trasa povedie cez Dunajskú Stredu, Veľký Krtíš až do Lučenca, kde sa napojí na R2, smerujúcu do Košíc. V aktuálnom volebnom období sa však R7 sa nedostala do zoznamu prioritných cestných úsekov. Aj Národná diaľničná spoločnosť so začatím výstavby počíta až v roku 2014.
Príliš ambiciózne
Jediným z väčších na území Bratislavy chystaných projektov je prepojenie medzinárodných železničných koridorov. Po tom, čo sa pred pár rokmi upustilo od zámerov budovať v hlavnom meste metro, ktoré malo podľa odhadov stáť desiatky miliárd korún, si od neho Bratislava sľubuje vyriešenie koľajovej dopravy.
Na výstavbu bratislavského úseku koridoru vrátane päťkilometrového tunela pod Dunajom a centrom mesta sa má vynaložiť 18,5 miliardy korún. Už len vypracovanie projektovej dokumentácie stálo takmer miliardu korún. Projekt bude síce slúžiť najmä na zrýchlenie medzinárodného železničného koridoru, no jeho potreba sa v Bruseli zdôvodňuje aj prínosom pre mestskú a prímestskú dopravu.
Cez tunel majú jazdiť aj vlaky a električky do mestskej časti Petržalka. A v lokalite Filiálka v širšom centre, kde sa počíta s vytiahnutím železnice z tunela na povrch, má vzniknúť nová stanica osobnej dopravy. „Mal by to byť nosný bod pre koľajovú dopravu smerujúcu do mesta,“ vysvetľuje námestník primátora Bratislavy Milan Cílek.
Aj tento projekt čaká v Bruseli na schválenie financovania z európskych peňazí. Konkurovať mu môže modernizácia existujúcich trás, prípadne výstavba nového mosta cez Dunaj. „Za tie isté peniaze, a asi aj menej, sa dá postaviť ďalší diaľničný most cez Dunaj a naň zavesiť železničná doprava,“ pripúšťa V. Bajan. Podľa neho práve nad takouto alternatívou v súčasnosti v Bruseli uvažujú pri rozhodovaní o definitívnej zelenej pre tunel pod Dunajom. S ďalším diaľničným mostom totiž počíta aj plán výstavby nultého okruhu.
Ilustračné foto - Vlado Benko
