V Bratislave strašia turistov chátrajúce budovy, nevrlí čašníci aj zdierajúci taxikári

Bratislava dokáže šokovať mnohých zahraničných turistov. Obzvlášť tých, čo do nej prídu vlakom z Viedne, pričom práve návštevníci prichádzajúci na krátky výlet z rakúskej metropoly majú nezanedbateľný podiel na celkovej návštevnosti mesta. Bratislavská hlavná stanica u nich vytvára prvý kontakt s mestom a možno považovať za šťastie, ak ich neodradí. Strašiakov však má slovenská metropola aj napriek svojmu nespochybniteľnému špecifickému šarmu viac.

Nekultúra na Obchodnej

Keď turista vystúpi z vlaku, veľa príjemných podnetov na Hlavnej stanici nenájde. V letnej sezóne ho môže vystrašiť tlačenica na nástupištiach, ktoré svojou šírkou nepostačujú na plynulý pohyb vystupujúcich či prichádzajúcich cestujúcich. To isté sa dá povedať aj o podchodoch, cez ktoré sa musí pretlačiť až do hlavného vestibulu stanice, kde mu vo voľnom priechode bránia cestujúci postávajúci pred informačnou tabuľou a čakajúci na informácie o odchode svojho vlaku. Gastronomické služby sú dostupné len v obmedzenej miere a mnohé z nich nenapĺňajú štandardy stanice v modernej metropole 21. storočia, ktorou chce Bratislava byť.

Keď sa turista presunie do centra, ktoré je jeho primárnym cieľom, môžu ho rozladiť aj ďalšie miesta, na ktoré po ceste natrafí.

Prvým je Obchodná ulica, kde turisti ubytovaní v historickom centre spravidla vystupujú z električky. V najlepšom prípade zmiešané dojmy z Hlavnej stanice tak môže ešte viacej premiešať neporiadok a odpadky, ktoré sa tu hromadia najmä počas víkendov. Ulica sa navyše stala domovom množstva prevádzok nižšej cenovej kategórie či lacných obchodov, ktoré k pozdvihovaniu jej kultúry nijako neprispievajú.

„Obchodná ulica a jej okolie patrí medzi exponované lokality ako z hľadiska bezpečnosti, tak aj z hľadiska čistoty a udržateľnosti,“ skonštatoval hovorca mesta Bratislava Peter Bubla. Bratislavskí sprievodcovia zároveň upozorňujú na to, že ulica nemá z pohľadu bezpečnosti najlepšiu povesť a zásadnejšie to nezmenilo ani zriadenie policajnej stanice.

Mesto sa ulicu síce snaží postupne čiastkovo revitalizovať, čoho dôkazom sú úpravy niektorých jej častí, ale chýba jej zásadnejší koncept, ktorý by ju vytiahol z pretrvávajúceho marazmu vyššie. Bratislavská obchodná ulica tak občas budí dojem miesta, ktoré sa práve prebudilo zo socialistickej noci do kapitalistického rána, keď sa všetko dychtivo prispôsobuje novému systému. Je typická nielen veľkým ruchom, ale aj vizuálnym smogom. Vzhľadom na centrálnu polohu a z nej vyplývajúci veľký potenciál by si však zaslúžila byť už oveľa ďalej, než v skutočnosti je.

Zrekonštruovaná, no napriek tomu problémová

Viacerí zahraniční turisti sa na turistických fórach sťažujú, že pri vstupe do centra museli čeliť niekoľkým nedôstojným okolnostiam. Možno k nim zaradiť aj situáciu v okolí Michalskej brány. Ikonická pamiatka Bratislavy je síce zrekonštruovaná a má potenciál významnej dominanty, no jej problémom sú bezdomovci, ktorí pod bránou v niektorých častiach roka trávia väčšinu času. Nachádza sa tu kilometrovník, ktorý je prirodzeným turistickým pútačom a v tejto zóne bežne zastavujú aj organizované turistické skupiny so sprievodcami. Vzniká tak preto neraz absurdný obraz turistov, ktorí v snahe odfotiť si kilometrovník či celú Michalskú vežu prekračujú ľudí bez domova spiacich v priechode pod bránou.