Ľuďom, ktorí prišli na občiansky pochod v Bratislave pred Úrad vlády, sa prihovoril aj prezident Andrej Kiska. Povedal, že to nemá byť o politike, ale o spomienke a vyzval na minútu ticha. Podľa organizátorov bolo v uliciach na pochode približne 20-tisíc ľudí.
Spomienkový pochod za Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú v Poprade Zdroj: Peter Brejčák
Šéfredaktorka denníka SME Beata Baloghová si myslí, že veta 'Na Slovensku zavraždili novinára' je smutnou správou o stave republiky. Dúfa, že táto veta bude rezonovať všade, kde sa robia rozhodnutia. Napĺňa ju nádejou, že vidí plné námestie a že tak veľa ľudí si uvedomuje, o akú tragédiu ide.
„Dnes sme všetci slovenskí novinári,“ povedal riaditeľ organizácie Reportéri bez hraníc Christophe Deloire v slovenčine. Bratislava bola v piatok podľa neho hlavné mesto novinárskej slobody a dodal, že Európa ostáva najlepším kontinentom pre slobodu tlače, svet potrebuje Európu a Európa potrebuje Slovensko.
Vydavateľ Denníka N Lukáš Fila povedal, že vražda Jána a Martiny patrí medzi udalosti, pri ktorej si aj ľudia po rokoch budú pamätať, čo robili, kde boli, keď sa o tom dozvedeli. Priznal, že po tom, čo sa o vražde dozvedel, bol v šoku, ale mal aj strach. Dôležité je, čo s týmto strachom spravia novinári, ale aj verejnosť. Šok, ktorý táto krajina zažila, sa nedá zmazať, ale dá sa dodať, že sa Slovensko stalo lepšou krajinou.
Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska počas spomienky na zavraždených Jana Kuciaka a Martiny Kušnírovej Zdroj: SITA
Novinár Árpád Soltész z Noviny.sk povedal, že vražda Jána Kuciaka ukázala, že demokracia v tomto štáte je ohrozená. Zmyslom Jankovej práce bolo urobiť krajinu lepšou a my to musíme dokončiť - nielen my novinári, ale my všetci, povedal. Janko bol podľa neho prototypom dobrého chlapca.
Na pochode prečítali aj list českej investigatívnej novinárky Pavly Holcovej z Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku, ktorá s Janom Kuciakom spolupracovala. Na pochod nemohla prísť, keďže ju stráži polícia.
J. Kuciaka poznala päť rokov, riešili spolu mnoho „komplikovaných, absurdných i nikam nevedúcich káuz“. Na poslednej pracovali 18 mesiacov, rozprávali sa spolu aj niekoľkokrát denne. „Pochopila som, že príbeh, ani myšlienku nezabiješ, aj keby si veľmi chcel,“ prečítala list slovenská herečka Táňa Pauhofová z listu P. Holcovej. To, či jeho smrť súvisí s jeho posledným článkom, nevie a nechce špekulovať.
Riaditeľ vydavateľstva Denníka N Lukáš Fila (na pódiu) počas spomienky na zavraždených Jana Kuciaka a Martiny Kušnírovej Zdroj: SITA
Martin M. Šimečka pripomenul, ako v Novembri ´89 stál na námestí proti režimu, ktorý mlátil svojich občanov. Veril, že to boli jeho posledné demonštrácie. „Hoci nepoznáme meno vraha, poznáme meno páchateľa. Je ním korupcia,“ vyhlásil s tým, že ešte do minulého týždňa si myslel, že korupcia je len parazitom na demokracii, s ktorým sa dá žiť, ale dnes vieme, že korupcia môže zabíjať.
„Vieme, že ak sa nebudeme spoločne brániť, mŕtvych môže pribúdať,“ pokračoval M. Šimečka s tým, že neverí, že súčasná vláda nám v boji s korupciou môže pomôcť. Pripomenul, že premiér Robert Fico dlhodobo atakoval novinárov. Zároveň verejnosti odkázal, že ich novinári potrebujú, že potrebujú, aby ich čitatelia, poslucháči, diváci neboli ľahostajní.
Účastník počas spomienky na Jana Kuciaka a Martiny Kušnírovej Zdroj: SITA
Zárukou demokracie sú podľa neho slobodné médiá a angažovaná spoločnosť. Pripomenul aj výrok Thomasa Jeffersona, či má existovať vláda bez novín alebo noviny bez vlády, vybral by si druhú možnosť. Účasť na pochode mu dáva nádej, že sa skončila éra ľahostajnosti.
Na konci pochodu zaspieval hymnu Juraj Benetin z kapely Korben Dallas. Ľudia sa však ani po oficiálnom skončení protestu nerozišli a nemalá skupina ľudí sa presunula k budove Úradu vlády, kde sa zdržali asi do pol ôsmej večer.
Kde boli pochody
Spomienkové zhromaždenia na pamiatku J. Kuciaka a M. Kušnírovej sa v piatok večer konali aj v ďalších mestách Slovenska. V Košiciach sa na pochode zúčastnilo asi 2 000 ľudí, v Martine, Leviciach, Ružomberku či Prešove sa zišlo niekoľko stoviek ľudí. V Poprade začal pochod v piatok o ôsmej večer. Pochod začal pri obchodnom centre na Námestí sv. Egídia a skončil pri pamätnej tabule Jozefa Bonka, ktorého zastrelili v roku 1968 pri začiatku okupácie. Odhadom sa v Poprade zúčastnilo pochodu 400 až 500 ľudí.
Nechceme späť 90-te! v Prešove za zavraždených Jana Kuciaka a Martiny Kušnierovej Zdroj: SITA
Ďalšie pochody boli organizované v miest po celej Európe, ako aj inde vo svete. V rovnaký čas ako v pätnástich slovenských mestách, bol naplánovaný začiatok spomienkových stretnutí napríklad aj v Berlíne, Štokholme či Madride.
S polhodinovým odstupom sa mali začať spomienkové zhromaždenia v Glasgowe, Edinburgu a Aberdeene vo Veľkej Británii, od 18:00 na J. Kuciaka a M. Kušnírovú spomínali napríklad v holandskom Haagu, švajčiarskom Berne a tiež v Bruseli, kde za nich ľudia zapaľovali sviečky už aj vo štvrtok.
Pietna spomienka sa koná aj v kanadskom Vancouveri, kde je začiatok naplánovaný na 09:30 ráno miestneho času, teda 18:30 SEČ. O siedmej večer budú na zavraždenú dvojicu mladých Slovákov spomínať aj v Londýne a v Paríži. Ďalšie zhromaždenia sa majú konať aj v poľskom Krakove, dánskom Aalborgu, švajčiarskom Zürichu, ďalej v Luxemburgu, Osle a Štokholme, ale aj vo vzdialenom Dubaji, Pekingu a Hongkongu. Vo Viedni zapália sviečku za Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú v nedeľu.
