Turistická návštevnosť Bratislavy sa pomaly približuje k historickému maximu z roku 2019. Vlani do hlavného mesta zavítalo 1,15 milióna turistov, vyše 760-tisíc z toho boli zahraniční návštevníci. Napriek pozitívnemu trendu však hlavné mesto čelí viacerým problémom, ktoré môžu jeho obraz v zahraničí degradovať. Je pritom zaujímavé, že mnohé z týchto problémov majú dlhodobý charakter a nevznikli včera. Na najvypuklejšie z nich upozornili v rozhovore pre TREND členky Asociácie sprievodcov Bratislavy (ASB) Daniela Radocha a Luba Solanová, ktoré sa s ťažkosťami stretávajú priamo v uliciach Bratislavy pri sprevádzaní zahraničných návštevníkov. Na niektoré sa im pritom posťažujú aj samotní turisti.
Ak je niekto, kto má bezprostredný kontakt so zahraničnými turistami a vie preto identifikovať najzávažnejšie problémy v bratislavskom cestovnom ruchu, ste vy – sprievodcovia. Ako teda hodnotíte cestovný ruch v Bratislave?
Daniela Radocha: Členovia našej asociácie sa stretávajú s problémami už pred príchodom turistov, počas ich príjazdu aj počas pobytu. Tieto problémy naznačujú, akoby príjem z cestovného ruchu mesto Bratislava nepotrebovalo, a pritom je najviac navštevovaným mestom na Slovensku. Navyše, v cestovnom ruchu a jemu pridružených službách pôsobí veľa obyvateľov Bratislavy.
Luba Solanová: Máme dojem, že mestu by sa zišla lepšia stratégia v oblasti cestovného ruchu. Medzi zahraničnými turistami napríklad nie sú dostatočne propagované rôzne unikáty mesta, výnimočné podujatia, nevšedné kultúrne inštitúcie a bohatá história. Tí preto zvyčajne navštívia Bratislavu iba na pár hodín cestou z Viedne do Budapešti.
Čo patrí podľa vás k najpálčivejším problémom Bratislavy z pohľadu turizmu?
DR: Naši sprievodcovia robia, čo je v ich silách, aby zahraničným turistom ukázali za krátky čas všetky zaujímavosti. No prácu im komplikuje už i samotný príjazd turistických skupín, či už prichádzajú autobusmi, alebo sa priplavia na lodiach. Doprava pre turistické skupiny patrí k tým najpálčivejším problémom najmä preto, že mesto zavádza zmeny v priebehu turistickej sezóny a navyše nie sú ošetrené všetky okolnosti, ktoré môžu nastať. Pomohla by intenzívnejšia výmena informácií medzi mestom a zástupcami incommingového cestovného ruchu.
Veľa sa rieši problém s parkovaním turistických autobusov...
DR: V autobusoch prichádza asi štvrtina všetkých turistov a návštevníkov Bratislavy. Spoznávajú takmer celú Bratislavu, nielen historické jadro mesta. Ich zvyčajnou zastávkou je Bratislavský hrad, no aktuálne tam môže autobus zastaviť iba na desať minút, čo nestačí ani na to, aby si turisti odbehli na toaletu. Ak chcú vidieť aspoň juhovýchodný areál hradu, musí mať organizátor dohodnuté, kde zatiaľ ich autobus zaparkuje.
A práve tu vzniká ďalší problém, pretože možnosti parkovania pre autobusy sú obmedzené. A tak autobus iba urobí okruh cez Patrónku bez turistov za 30 minút, počas ktorých musí skupina stihnúť vidieť a spoznať históriu Bratislavského hradu, navštíviť toalety a aj jediný suvenírový obchodík na hrade. Opäť to stojí a padá na sprievodcoch, ktorí i za takýchto podmienok urobia turistom pekný zážitok, no mesto stráca potenciálne príjmy zo služieb pre turistov.
Toto všetko sa týka dopravy. S akými ďalšími problémami sa stretávate?
LS: Turisti v meste sa často sťažujú na nedostatok toaliet, na to, že sú galérie a múzeá zatvorené väčšinou už o šiestej večer aj počas leta a niektoré celkom zatvorené cez sviatky – tým vedome prichádzajú o príjem zo vstupného.
DR: Zlý dojem budia i neochotní čašníci a tiež zahraniční nelegálni sprievodcovia, ktorí o dejinách Bratislavy rozprávajú zavádzajúce informácie, niekedy aj cez megafóny, čo ruší ostatné turistické skupiny. Sme však radi, že nové Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR má vôľu tento nami predložený problém riešiť.
Bratislava prichádza o milióny eur. Dlhšie než v nej ostávajú turisti vo Viedni aj v Belehrade
Je Bratislava pre turistov bezpečná?
LS: Bezpečnosť turistov je tiež problém. Pôsobí tu niekoľko organizovaných zlodejských skupín. Pokiaľ sa stane, že turistu okradnú, musí sa dostaviť na jedno alebo druhé oddelenie polície podľa miesta krádeže. V Asociácii sprievodcov Bratislavy sme navrhli zriadiť jedno miesto, aspoň počas turistickej sezóny, napríklad na nábreží alebo v historickom centre, kde by sa pohotovo riešili tieto prípady. A určite by to pôsobilo odstrašujúco aj na vreckárov.
Ako hodnotíte aktivity mesta v súvislosti s turizmom a cestovným ruchom?
LS: Návštevníci Bratislavy, s ktorými sa stretávajú naši členovia, chvália informačné materiály a informácie, ktoré poskytuje Turistické informačné centrum na Klobučníckej ulici. Oceňujú tiež produkty Bratislavskej mestskej karty, ktoré radi využívajú. Bratislavské kultúrne a informačné stredisko realizuje už niekoľko rokov tematické prehliadky pre obyvateľov Bratislavy, dokonca aj pre deti a pre zrakovo, sluchovo a pohybovo znevýhodnených. No podobnú ponuku by iste ocenili aj tí zahraniční turisti, ktorí sa v Bratislave zdržia viac dní.
DR: Bratislava má unikátne podujatie Korunovačné slávnosti, ktoré však stále nenaplnilo svoj obrovský potenciál pritiahnuť viac zahraničných turistov i domácich obyvateľov. Naša zakladajúca členka Dagmar Gubová už roky upozorňuje na to, že sa z nich môže stať jedinečné podujatie stredoeurópskeho rozmeru.
Je cestovný ruch v Bratislave podľa ASB dobre organizovaný? Čo komplikuje prácu sprievodcov?
LS: Oceňujeme, ako je Bratislava skrášlená, rozkvitnutá, že mesto získalo späť legendárnu lekáreň Salvator či Kochovu záhradu. Celkovo mu však chýba kalendár podujatí aspoň na rok dopredu. Počas týždňa nemá Múzeum mesta Bratislava ani raz predĺžené otváracie hodiny, no aspoňže sú expozície Farmaceutické múzeum a Michalská veža otvorené v pondelok, keď bývajú ostatné múzeá zatvorené. Rovnako je skvelé, že v pondelky je otvorený aj Bratislavský hrad. Tu ešte vidíme potenciál na spoluprácu medzi mestom a Slovenským národným múzeom – Historickým múzeom pri organizovaní mestských podujatí.
Vďační sme za informácie o zmenách otváracích hodín, ktoré nám zasiela Primaciálny palác, no i tu vnímame, že nám ich môže zasielať iba s týždňovým predstihom.
DR: Organizovanosť individuálnych turistov by zlepšilo aj osadenie piktogramu hradu na MHD obrazovke pri Prezidentskom paláci, vďaka čomu by turisti intuitívne rozpoznali trolejbusy, ktoré idú na hrad.
Zosúladenie subjektov cestovného ruchu a samosprávy nie je teda v Bratislave podľa všetkého ideálne.
DR: Dalo by sa pokračovať menovaním pozitív a negatív, ktoré v konečnom dôsledku hovoria o možnostiach, ako zlepšiť cestovný ruch, a to začína spomínanou stratégiou cestovného ruchu. Názornou ukážkou bolo vlaňajšie zavedenie zmeny mestského pobytového poplatku počas turistickej sezóny, navyše bez včasného upozornenia subjektov cestovného ruchu. Zbytočne to spôsobilo negatívne reakcie. Hovorí sa, že ak vymyslíte dobrý produkt, trvá aspoň tri roky, kým je ziskový. Takže, keby teraz prišla dobrá stratégia rozvoja, tak už o tri roky môžeme zbierať ovocie tejto stratégie.
Čo podľa vás patrí k najväčším turistickým strašiakom historického, prípadne širšieho centra Bratislavy a prečo?
LS: Najväčšími strašiakmi v historickom jadre je Esterházyho palác na Kapitulskej ulici a budova na rohu Františkánskeho námestia a Bielej ulice. Mimo centra nemá medzi strašiakmi konkurenciu Hlavná stanica. Strašia tiež žobrajúci tuláci a určite aj grafity na historických budovách, rozbitá dlažba, ktorá spôsobuje množstvo úrazov, a nezvýraznené zábrany nazývané aj biskupské klobúky, sa potkýnajú turisti pri vystupovaní z autobusov na Hurbanovom námestí.
DR: V neposlednom rade vzbudzujú strach v historickom jadre Bratislavy aj cyklisti, kolobežkári a autá v pešej zóne. Aj keď Staré Mesto deklaruje, že vec rieši, každý deň sa stretávame so zápchami áut na Ventúrskej a Michalskej ulici či s cyklistami zrážajúcimi všetkých okolo. Asociácia sprievodcov Bratislavy navrhuje, aby bola opäť zavedená takzvaná prísna pešia zóna bez bicyklov a segwayov s obmedzeným časovým prístupom pre zásobovacie autá.
Spomenuli ste posprejované steny, rozpadávajúce sa paláce, žobrajúcich bezdomovcov. Ako podľa vás vnímajú tieto veci zahraniční turisti?
DR: Zahraniční turisti vnímajú mesto tak, ako im ho my sprievodcovia ukážeme. Preto sa snažíme vyhýbať sa spomínaným ošarpaným budovám a upriamovať ich pozornosť na historické atrakcie mesta. Často je to však priam nemožné, pretože bezdomovci sa už od najstarších čias tradične rozkladajú tam, kde je najviac ľudí. No kým v iných mestách si s nimi vedia ako tak poradiť, u nás sa to nedarí. Vždy sa vrátia, zavadzajú najmä pod Michalskou bránou a v prechode z Ventúrskej na Farskú ulicu.
LS: Samostatnou kapitolou je Obchodná ulica. Turisti ňou obvykle ani neprechádzajú, hoci jej potenciál je obrovský. Mesto i polícia podnikli kroky, aby bola bezpečná a čistá, no zatiaľ neúspešne. Je to škoda, pretože podľa sprievodcov by Obchodná ulica mohla byť výkladnou skriňou Bratislavy.
- Daniela Radocha
- Absolvovala Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského a od roku 2014 sa profesionálne venuje sprevádzaniu zahraničných turistov v Bratislave. Je zakladateľkou cestovnej agentúry a zameriava sa na zážitkové kulinárske prehliadky oboznamujúce so slovenskou kuchyňou, pivom a vínom. Je dlhoročnou členkou Asociácie sprievodcov Bratislavy.
- Luba Solanová
- Pôsobí ako sprievodkyňa od roku 2020, keď sa z Belgicka po 14 rokoch vrátila do rodnej Bratislavy. Sprevádza zahraničných návštevníkov pešo i v autobuse, a to najmä v anglickom a francúzskom jazyku. Pre obyvateľov Bratislavy realizuje tematické prehliadky cez BKIS v cykle Rande s mestom. Je aktívnou členkou Asociácie sprievodcov Bratislavy.
Ďalšie dôležité správy
