Keďže väčšina rozpočtu sú mandatórne výdavky, výpadok by mesto muselo kompenzovať znížením dotácií na cesty, zeleň, čistotu, či sociálne služby. Primátor Ivo Nesrovnal tvrdí, že vďaka veľmi nešťastnému zákonu z roku 2011, ktorý ľuďom bývajúcim v reštituovaných domoch za regulované nájomné, prisľúbil po zrušení regulácie náhradné nájomné byty od samospráv, musí teraz mesto poskytnúť 580 bytov, ktoré nemá.
„Viac ako 2,5-tisíc Bratislavčanov je ohrozených týmto zákonom. Robíme všetko preto, aby sme im pomohli a aby sme štyri milióny pre mestský rozpočet zachránili,“ dodal. Sú to podľa neho peniaze, ktoré by Bratislave chýbali a pocítili by to aj jej obyvatelia.
Dotácia štátu nie je pre Bratislavu
Mesto je povinné postaviť tieto byty na svojich pozemkoch, štát mu však prispeje sumou iba tisíc eur na meter štvorcový, ktorá na výstavbu v Bratislave nepostačuje, keďže sa tu meter štvorcový stavia od 1 600 do 2-tisíc eur. Niektoré pozemky už vytypovalo v Petržalke, Ružinove a Dúbravke a bolo povinné spustiť verejné obstarávania na výstavbu bytov. Proti plánovanej výstavbe na Astronomickej ulici v Ružinove však obyvatelia bojujú petíciou, podpísalo ju už okolo 2-tisíc ľudí.
V petícii obyvatelia vyslovujú svoj nesúhlas s plánovanou výstavbou náhradných nájomných bytov a žiadajú zrušiť vyhlásené verejné obstarávanie. Ružinovčania tiež požadujú zmeniť funkciu územia, kde by mala nová bytovka vyrásť, z viacpodlažnej výstavby na park a do vykonania zmeny vyhlásiť na tomto mieste stavebnú uzáveru.
„Komunikujeme so starostami mestských častí, lebo sme jedna Bratislava. Niekto sa nemôže tváriť, že nepatrí do Bratislavy a že je to problém Bratislavy. Je to problém nás všetkých, aj mestských častí. Mrzí ma, keď počúvam, že oni niektorí sa necítia byť súčasťou Bratislavy,“ posťažoval sa primátor.
Problém mesta je v rukách mestských častí
Medzi vytypovanými lokalitami, kde sú vhodné mestské pozemky na výstavbu nájomných bytov, sú lokality Na Vratkách a Pri kríži v Dúbravke, na Mamateyovej, Haanovej/Pankúchovej ulici v Petržalke, na Čmelíkovej a Astronomickej ulici v Ružinove. Síce ide o mestské pozemky, príslušnými stavebnými úradmi sú ale mestské časti a iba od nich bude závisieť, či výstavbu v už dnes zahustených lokalitách povolia.
Vedenie Bratislavy sa nevzdáva ani možnosti docieliť dodatočnú zmenu zákona, ktorý súčasnú problémovú situáciu v Bratislave spôsobil. Primátor I. Nesrovnal tvrdí, že o tom aktívne komunikuje aj s najvyššími ústavnými činiteľmi. Ochotu a ústretovosť diskutovať o tomto bratislavskom probléme podľa neho prejavilo aj nové vedenie ministerstva dopravy.
Dostanú peniaze?
Jedným z riešení by mohli byť aj finančné náhrady pre ľudí z reštituovaných domov. Podľa primátora to však je právny problém. Niekoľko desiatok reštituovaných bytov bolo aj v iných slovenských mestách, tam sa však podarilo za vládnu dotáciu tisíc eur na meter štvorcový postaviť náhradné nájomné bývanie.
Ak by sa ľuďom v Bratislave poskytli finančné náhrady, mohla by sa podľa právnikov otvoriť otázka retroaktivity. Naďalej je to však podľa I. Nesrovnala jedna z možností ako problém riešiť. Práve s touto možnosťou počítalo minulé vedenie mesta, preto sa do žiadnej výstavby nepúšťalo. Zákon však nakoniec čierneho petra nechal samosprávam, teda vlastne Bratislave, kde je drvivá väčšina bytov, ktorých sa reštitúcie týkali.
Na otázku TREND.sk, či je reálne, že sa do konca roka začne stavať v Bratislave aspoň nejaký nájomný bytový dom, odpovedal primátor I. Nesrovnal, že začali proces verejného obstarávania v Ružinove aj v Dúbravke, niekde je proces ďalej, niekde na začiatku. Konkrétnejšie by sa však zatiaľ vyjadrovať nechcel.
Podľa zákona musí magistrát do konca roka 2016 poskytnúť náhradné bývanie obyvateľom, ktorým bol priznaný nárok. Dovtedy môžu ostať v reštituovaných bytoch za regulované nájomné ako doteraz. Potom im stanovia trhové nájomné. Ak mesto byty nestihne postaviť či kúpiť, od začiatku budúceho roka bude musieť doplácať rozdiel medzi trhovým nájomným a dovtedajším regulovaným poplatkom.
Za vyprataný byt v reštituovanom dome môže Bratislavčan získať náhradu, ktorá je limitovaná počtom osôb. Jedna osoba môže dostať byt s maximálnou výmerou 45 metrov štvorcových, pre dve až tri osoby je maximálna rozloha nového bytu 60 metrov štvorcových a štvor- až päťčlenná rodina má nárok na byt s výmerou do 75 metrov štvorcových. Nesmie ísť o holobyty, náhradné byty musia byť vybavené v takom štandarde, aby sa dali hneď užívať.
