V Bratislave zatiaľ maximálnych 35 eur za meter štvorcový
Od novembra podľa nového zákona môžu začať obce a mestá na svojom území vyberať od stavebníkov tento poplatok. Jeho výšku si schvália všeobecne záväzným nariadením. Minimálna je desať eur, maximálna 35 eur za meter štvorcový nadzemnej podlahovej plochy. Zákon presne určuje, na čo môže obec výnos z poplatku použiť – napríklad na rozširovanie kapacít v školách či škôlkach, sociálne bývanie, opravy ciest alebo výstavbu parkovísk. Teda na projekty, na ktoré doteraz samosprávam peniaze chýbali.
Menšie samosprávy s aplikáciou zákona problém zrejme mať nebudú, komplikovanejšie to bude v hlavnom meste. Metropola so sedemnástimi mestskými časťami a pätnástimi stavebnými úradmi totiž zatiaľ stále nemá schválené všeobecne záväzné nariadenie, ktoré bude spôsob výberu a rozdeľovania výnosu z poplatku medzi mesto a mestské časti rozdeľovať.
Podľa nového zákona je poplatok príjmom obce. V Bratislave a Košiciach, ktoré majú mestské časti, by ho mali podľa zákona vyberať mestské časti, ak tak ustanoví štatút mesta. V bratislavskom mestskom štatúte táto problematika upravená nie je, poplatok by teda malo vyberať mesto. Keďže je však viazaný na stavebné povolenie, bude to problém, lebo mesto nie je stavebným úradom. Tými sú v Bratislave mestské časti. Bratislavské samosprávy teda čaká maratón rokovaní, ktorý bude musieť viesť k dohode. A keďže ide o peniaze, otázne je, či k nej zastupitelia stihnú dospieť do novembra, keď má zákon začať platiť.
Až od nového roka?
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal tvrdí, že magistrát chce v lete pripraviť návrh všeobecne-záväzného nariadenia o výbere poplatku, na jeseň ho predstaviť mestským častiam, následne predložiť na schválenie zastupiteľstvu konsenzus a schváliť ho koncom roka tak, aby mohlo mesto od januára budúceho roka poplatok začať vyberať.
Predseda Regionálneho združenia starostov mestských častí Bratislavy Jozef Krúpa pre TREND.sk povedal, že VZN by malo byť schválené tak, aby začalo platiť paralelne so zákonom už od novembra. Mesto to podľa neho malo začať riešiť skôr a každé oneskorenie oberá Bratislavu o peniaze. Práve na území Bratislavy sa na Slovensku stavia najviac a realizujú sa tu najväčšie developerské projekty, z ktorých by samospráva mohla mať už od novembra finančný profit.
Starosta Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa Zdroj: Záhorská Bystrica
Starostovia mestských častí už na jar schválili podľa J. Krúpu svoj kompromisný návrh, ako by sa mal poplatok na území hlavného mesta vyberať a predložili ho magistrátu. Neprešiel síce jednohlasne, ale podľa J. Krúpu rešpektuje vôľu väčšiny.
Podľa návrhu starostov by mal byť poplatok vo všetkých bratislavských mestských častiach rovnaký a jeho výška bude na maximálnej možnej hranici 35 eur za meter štvorcový , keďže Bratislava patrí k najlukratívnejším oblastiam Slovenska. Deliť medzi mestské časti a mesto by sa mal v pomere 68 ku 32 tak ako dane z príjmov fyzických osôb. Návrh konzultovali s magistrátom, primátor dostal zápisnicu, ale spätnú väzbu písomne zatiaľ nedostali.
Primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal sa netají tým, že nie je zástancom vyrúbenia maximálnej výšky poplatku, poplatok by podľa neho malo vyberať mesto a v nejakom dohodnutom pomere potom časť z neho posielať do mestských častí. Mnoho odporcov v zastupiteľstve bude mať aj jednotná výška poplatku pre celú Bratislavu, keďže stavebné pozemky v jednotlivých častiach mesta majú rozdielnu bonitu. „Všetko však bude vecou diskusie,“ tvrdí primátor.
Práve mestskí poslanci nakoniec budú musieť prijať kompromis, teda upraviť výšku poplatku a rozhodnúť, ako sa bude poplatok medzi mesto a mestské časti deliť. Podľa J. Krúpu by najjednoduchše bolo dať pri vydaní stavebného povolenia stavebníkovi napríklad dve čísla účtov s informáciou, akú časť vyrúbeného poplatku má poslať mestskej časti a akú magistrátu.
Nesystémové riešenie
O miestnom poplatku za rozvoj sa predovšetkým v Bratislave diskutovalo už niekoľko rokov ako o možnom riešení nedostatočného financovania hlavného mesta. Vlani v lete primátor Ivo Nesrovnal pre TREND uviedol, že chce tento návrh zákona cez niektorého z poslancov predložiť v parlamente. Zámer sa mu podaril, predkladateľmi boli poslanci Smeru-SD a zároveň primátori krajských miest Košice a Žilina Richard Raši a Igor Choma.
Zákon nadobudne účinnosť 1. novembra, odporcovia mu vyčítali predovšetkým ustanovenie, ktoré odbremeňuje od platenia stavebníkov rodinných domov s rozlohou do 150 m2 a znevýhodňuje tak predovšetkým mestských ľudí, ktorí sa rozhodnú pre byt, keďže developeri vopred avizovali, že poplatok sa premietne do zvýšených cien bytov.
Zdroj: Vlado Benko
Miestny poplatok za rozvoj nie je systémovým, ale len dočasným a vynúteným riešením pre mestá a obce, ktoré nemajú na svoj rozvoj dosť peňazí. Potvrdzuje to aj šéf združenia starostov bratislavských mestských častí J. Krúpa. „Ak by som mal povedať svoj názor na tento zákon, tak je to podľa mňa jedno nesystémové riešenie, ktoré opätovne vyberá peniaze tam, kde sa vyberať nemajú. Systémové financovanie samospráv je niekde úplne inde,“ dodal. Vidí za tým akúsi slabosť vlády jednoznačne povedať, že mestá potrebujú viac peňazí a nájsť ich systémový zdroj. „Tak to hodili na stavebníkov, respektíve developerov, ale zabúda sa aj na ľudí, ktorí to pri domoch zaplatia, pri bytoch sa navýšia ceny bytov,“ hovorí J. Krúpa.
V malých obciach, kde sa ročne postaví zopár domov, poplatok za rozvoj revolúciu neurobí. V hlavnom meste so sedemnástimi mestskými časťami, ktoré patria medzi najlukratívnejšie developerské lokality na Slovensku, a jeho okolí, by však mala byť zmena k lepšiemu viditeľná. Starosta Krúpa vedie jednu z najmenších častí Bratislavy, takmer päťtisícovú Záhorskú Ves, ktorá sa však dynamicky rozvíja a prudko jej rastie počet nových obyvateľov. Podľa jeho odhadu získa vďaka poplatku za rozvoj ročne okolo 100 až 200-tisíc eur. Použijú ich prioritne na školstvo – rozširovanie kapacít škôlky a školy.
„Museli sme v škole rušiť záujmové triedy, meníme ich na normálne, nevieme uspokojiť záujem o miesta v škôlke. Prudko nám rastie počet novoprisťahovaných rodín s malými deťmi, sme zrejme najprudšie sa rozvíjajúca mestská časť,“ dodáva. Podobne sú na tom aj iné mestské časti a mnohé satelitné mestečká, do ktorých sa presťahovali Bratislavčania, neprihlásili sa tam však k trvalému pobytu a oberajú tak obec, v ktorej žijú, o podielové dane a sekundárne aj o možnosť z týchto peňazí rozširovať kapacitu škôlky či školy prípadne opravovať cesty.
Bratislava potrebuje z daní viac
Združenie bratislavských starostov už písomne apelovalo na vládu a ministra vnútra, aby začala systematicky riešiť financovanie Bratislavy. Problém je v rozdeľovaní dane z príjmov fyzických osôb. Bratislava dostáva z týchto daní omnoho menej ako hlavné mestá v okolitých krajinách, do ktorých plynie 4 až 7 percent. Bratislava dostáva 2,3 percenta. Podľa opakovaných vyjadrení primátora Iva Nesrovnala aj starostov mestských častí Bratislava potrebuje na svoj chod dvojnásobok, teda okolo 4,5 percenta.
Keďže štát požiadavky Bratislavy dlhodobo ignoroval, niektoré mestské časti v Bratislave v minulosti riešili nedostatok peňazí svojsky – prijatím všeobecne záväzného nariadenia, na základe ktorého stavebníci finančne obdarúvali obec, pričom tá potom peniaze investovala do rozvoja infraštrukúry. Peniaze obce spravovali na osobitných účtoch, využívali ich na svoj rozvoj a darcovia údajne mali o ich využívaní prehľad.
Po sťažnostiach niektorých nespokojných stavebníkov však zasiahol štát, v spomínaných obciach urobila Národná kriminálna agentúra (NAKA) razie a obce sporné VZN-ká radšej zrušili. Že systém financovania samospráv nie je úplne v poriadku, však nepriamo pripustila aj Ficova vláda tým, že schválila miestny poplatok za rozvoj, ktorý naplní rozpočty predovšetkým vo väčších mestách a hlavne v Bratislave. Na systémové riešenie a radikálne zmeny však odvahu zatiaľ nenašla. Ak totiž bude chcieť pridať mestám, ubrať bude musieť obciam. A keďže vidiecky volič je pre ňu naďalej veľmi dôležitý, radšej zatiaľ volí nesystémové riešenia.
