Na prvých miestach v jednotlivých kategóriách sa popri Zürichu pohybuje ďalšie švajčiarske mesto, Ženeva. Vychádza ako najdrahšia z hľadiska cien potravín, ale na druhú stranu majú tamojší obyvatelia najvyššie príjmy. Francúzsky hovoriaca lokalita je centrom súkromných bankárov, obchodníkov s komoditami a medzinárodných organizácií vrátane OSN, Svetovej banky a Červeného kríža.

Najdrahšie mestá podľa UBS
Maloobchodné ceny Príjmy Kúpna sila Pracovná doba
1. Zürich 1. Ženeva 1. Los Angeles 1. Hongkong
2. Ženeva 2. Zürich 2. Zürich 2. Tchaj-pej
3. Oslo 3. Luxemburg 3. Miami 3. Tokio
4. Kodaň 4. Los Angeles 4. Ženeva 4. Luxemburg
5. New York 5. Kodaň 5. Luxemburg 5. Auckland
44. Bratislava 46. Varšava 47. Varšava 45. Varšava
50. Praha 47. Praha 54. Praha 52. Praha
63. Varšava 54. Bratislava 58. Bratislava 56. Bratislava

Z hľadiska príjmov je nemecky hovoriaci Zürich na druhom mieste rebríčka, ale celkovo je najdrahším mestom sveta. Leví podiel na tom majú služby, ako je napríklad kaderníctvo alebo čistiareň, ktoré sú o 20 percent drahšie ako v Ženeve.

Za smartfóny, televízie, notebooky a ďalšiu elektroniku si v Zürichu v porovnaní so Ženevou ľudia priplatia 16 percent. Za Zürichom a Ženevou nasledujú dve severská mestá, Oslo a Kodaň, piaty je New York. Závery prieskumu podčiarkujú, aké veľké je bohatstvo a aká je kvalita života ôsmich miliónov obyvateľov Švajčiarska.

Príroda, infraštruktúra, stabilná vláda

Popri vysokých platoch, silnej mene, stabilnej vláde, kvalitnej infraštruktúre a verejnej doprave sa tešia aj z prírody. Platy v Ženeve sú vyššie ako v Zürichu, pretože niektoré profesie, napríklad šéfkuchári alebo učitelia, sú v meste francúzskeho reformátora Jána Kalvína platené viac, poznamenala agentúra Bloomberg.

V každom prípade ak sa chce človek vo Švajčiarsku lacno najesť, potom je dobré Ženeve sa vyhnúť.

Slávne centrum zábavného priemyslu Los Angeles sa v rebríčku zárobkov umiestnilo na štvrtom mieste a ako jediné mesto USA bolo v niektorom z hodnotených kritérií prvé, a to v kategórii kúpna sila.

Správa vychádza z cien 128 druhov tovaru a služieb a z príjmov v 15 profesiách v 77 mestách sveta. Vyplynulo z nej, že priemerný zamestnanec v Zürichu musí pracovať 38,2 hodiny, aby si mohol dopriať telefón iPhone. V Johannesburgu na neho musí zarábať 291,9 hodiny.