V prípade poskytnutia dotácie sa spomínajú najdôležitejšie rozvojové projekty a opatrenia, ktoré bratislavský magistrát plánuje realizovať v najbližšom období.

Okrem príprav a realizácie rozšírenia električkových tratí medzi ne zaraďujú napríklad prepojenie Hradskej a Galvaniho ulice, revitalizáciu priestorov v každej mestskej časti, výsadbu 10-tisíc stromov, rekonštrukciu kúpeľov Grössling i Domu hudby na Panenskej ulici, taktiež transformácie zariadení pre seniorov.

Prostriedky z dotácie majú ísť aj na konkrétne projekty v každej mestskej časti Bratislavy, ide o 44 opatrení, medzi nimi napríklad o obstaranie vyhotovenia architektonického návrhu a projektu novej plavárne a rekonštrukcie hokejového štadióna v Ružinove, vo Vrakuni o revitalizáciu areálu Základnej školy Žitavská a športového areálu, v Petržalke zasa o revitalizáciu Šrobárovho námestia.

Ďalšie opatrenia sa týkajú investičnej pomoci projektom konkrétnych združení pôsobiacich v Bratislave v oblasti zdravotníctva, sociálnych služieb, kultúry či športu.

Odpustenie návratnej finančnej pomoci vo výške desiatich miliónov eur, ktoré Bratislava získala od štátu v rokoch 2014 a 2015, má pomôcť hlavnému mestu získať ďalšie investície. „Zníženie úverovej zaťaženosti a dlhovej služby odpustením návratnej finančnej výpomoci od Ministerstva financií (MF) SR vytvorí priestor pre mesto na väčší rozvoj v najbližších štyroch rokoch,“ uviedol v dôvodovej správe vládny kabinet.

Oddlžením mesta o desať miliónov eur klesne podľa vlády úverové zaťaženie hlavného mesta na konci roku 2019 na 139 miliónov eur (45,7 percenta) a dlhová služba na roky 2020 - 2023 o 2,5 milióna eur ročne.

„Uvoľnené prostriedky môžu byť použité napríklad na nekomerčný rozvojový úver od Európskej investičnej banky (EIB) vo výške desiatich až 15 miliónov eur na financovanie dopravných investícií,“ naznačila vláda.

Mesto všetkých Slovákov a výkladná skriňa

Suma, ktorú sa rozhodla vláda prideliť mestu, rozhodne nie je suma, ktorá by vyriešila dlhotrvajúce podfinancovanie hlavného mesta, dodáva primátor Matúš Vallo. „Dokonca to nie je ani suma, ktorá by vyriešila výpadok z príjmov hlavného mesta a mestských častí, ktoré vznikli v dôsledku viacerých prijatých zákonov v minulosti. Lebo napríklad iba výpadok príjmov mesta a mestských častí z nižšej dane z príjmu fyzických osôb predstavuje 12 miliónov ročne, z toho štyri milióny budú chýbať v rozpočtoch mestských častí.

Bratislave sa vláda nemôže otáčať chrbtom, musí vnímať jej potreby, vyhlásil premiér Peter Pellegrini (Smer-SD). Bratislava je podľa predsedu vlády hlavným mestom všetkých Slovákov, vstupnou bránou do krajiny a má byť istou výkladnou skriňou.

P. Pellegrini priblížil, že z pohľadu metropol krajín V4 je Bratislava druhým hlavným mestom z pohľadu kvality života, bezpečnosti i kvality zdravotnej starostlivosti. Na prvom mieste je Praha. „Je dôležité, aby sme si tento trend zachovali. Za nami sú Varšava i Budapešť,“ podotkol premiér.