Veľtrhová Bratislava začala písať svoju históriu v auguste 1921, keď sa v tunajšom zimnom prístave začal veľtrh s medzinárodnou účasťou pod názvom Orientálny trh. Výstavné priestory mohli záujemcovia navštíviť nasledujúcich deväť dní až do 15. augusta.
Od roku 1923 sa potom konal pod názvom Medzinárodný dunajský veľtrh. Neskôr sa premenoval na Slovenské veľtrhy a jeho posledný ročník sa uskutočnil v septembri 1942.
Atrakcia na veľkej ploche
Autorom myšlienky usporiadať v Bratislave medzinárodný veľtrh bol vtedajší predseda Bratislavskej obchodnej a priemyselnej komory, ale aj vládny referent pre dopravu, poštu a telegrafiu Kornel Stodola, ktorý v marci 1920 založil pre túto príležitosť Orientálnu spoločnosť.
Stodola mal ambiciózne vízie, pokiaľ išlo o postavenie Bratislavy v medzinárodnom obchode. „Akčný rádius bratislavského prístavu musí siahať po samotnú Indiu,“ vykresľoval svojím súčasníkom budúcnosť. „Železná nevyhnutnosť nás prinúti vybudovať nielen Rýnsko-dunajský kanál, ale aj kanál Dunaj – Labe – Odra – Visla, ktorý po elektrizácii našich dráh umožní vývoz uhlia z ostravskej panvy, zachráni náš priemysel a otvorí nám lacnú vodnú cestu na odbytové trhy poľské a ruské.“
Na prvom Orientálnom trhu sa zúčastnilo 1 521 vystavovateľov, z toho 287 zo zahraničia. Navštívilo ho takmer 145-tisíc ľudí, pričom vtedajší počet obyvateľov Bratislavy bol okolo 93-tisíc.
Podľa dochovaných údajov sa tam uzavreli kontrakty za viac ako 200 miliónov korún. Výstavisko tvorili štyri drevené pavilóny a pre vystavovateľov bolo pripravených 32-tisíc štvorcových metrov plochy, z toho 20-tisíc krytej.
Ani pred 100 rokmi sa nezaobišli bez reklamy
Reklamu tohto, na tú dobu veľkolepého podujatia, zabezpečoval architekt Dušan Jurkovič s cieľom priblížiť obchodný a hospodársky význam nielen Bratislavy a rieky Dunaj, ale aj celého Slovenska. Slovenskí podnikatelia chceli prostredníctvom veľtrhu ešte viac rozšíriť obchodné kontakty s podunajskými krajinami.
Sériu plagátov k prvému ročníku Orientálneho trhu navrhol maliar Martin Benka a trh sprevádzal aj bohatý kultúrny program. Expozíciám zameraným napríklad na ľudové umenie, ktoré nenašli miesto v pavilónoch, ponúkli svoje priestory bratislavské školy.
K zmene názvu na Medzinárodný dunajský veľtrh došlo v roku 1923, keď sa konal tretí ročník. Tento a ani nasledujúce ročníky však už nezopakovali úspech prvého ročníka, čo sa týka počtu vystavovateľov či návštevníkov.
Jeden z dôvodov bol aj ten, že miesto veľtrhu – bratislavský zimný prístav - nebolo z hľadiska priestoru najvhodnejšie. Koncom 30. rokov minulého storočia sa preto začalo uvažovať o výstavbe nových výstavných priestorov.
Vojna veľtrhom nepraje
Po rozpade prvej Československej republiky na vojnovú Slovenskú republiku (1939 - 1945) a Protektorát Čechy a Morava zmenil trh názov na Slovenské veľtrhy a posledný ročník sa konal v septembri 1942. Definitívny koniec nevyhovujúcich drevených pavilónov zavŕšilo bombardovanie prístavu zo 16. júna 1944.
Nové výstavné priestory, známe ako Park kultúry a oddychu dokončili v roku 1954. Bratislavské PKO, ktoré už tiež neexistuje, slúžilo však skôr na kultúrne a do roku 1989 aj na politické podujatia.
Online výstaviská vyzývajú tradičných hráčov. Aká bude budúcnosť výstavníctva po korone?
